Nicodemus Tessin mladší: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lady Rowena (diskusia | príspevky)
d →‎Tvorba: wikilink
Kelovy (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 9:
}}
 
'''Nicodemus Tessin mladší''' (* [[23. máj]] [[1654]], [[Nyköping]], [[Södermanland]], [[Švédsko]] - † [[10. apríl]] [[1728]], ) bol [[Švédsko|švédsky]] [[barok]]ový [[architekt]], [[urbanista]] a správca; syn architekta [[Nicodemus Tessin starší|Nicodema Tessina staršieho, otec švédskeho politika [[Carl Gustaf Tessin|Carla Gustafa Tessina]].
 
== Životopis ==
[[Image:Royal-Palace-Stockholm.jpg|thumb|Východná strana Štokholmského zámku]]
[[Image:Karlskrona Trefaldighetskyrkan.jpg|thumb|Kostol sv. Trojice v Karlskrona]]
 
Narodil sa v rodine architekta a starostu [[Stralsund]]u [[Nicodemus Tessin starší|Nicodema Tessina staršieho]] a Marie Svan, dcéry starostu z [[Västerås]]. Už v rannom veku sa prejavoval umelecké nadanie a bol poslaný do školy v [[Uppsala|Uppsale]], kde musel byť ovplyvnený [[Olaus Rudbeck|Olausom Rudbeckom]], ktorý bol v tom čase veľmi zaneprázdnený vedeckou stránkou [[architektúra|architektúry]] a [[botanika|botaniky]]. V roku [[1673]] ako 19-ročný odišiel do [[Taliansko|Talianska]] a do [[Rím]]a, kde mu kráľovská ochrana zabezpečila, že dostal najlepších možných učiteľov - vedúcich [[architekt]]ov tohto obdobia, ako boli napr. [[Carlo Fontana]] a [[Gian Lorenzo Bernini]]. Títo architekti, spolu s nedobrovoľným štúdiom klasických monumentov, vytvorili Tessinov charakter tvorby. Po návrate do Švédska (o štyri roky neskôr), ho švédsky kráľ poslal na druhú cestu, ktorá trvala počas rokov [[1677]] - [[1678]], a zaviedla ho do [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa do jeho tvorby silne zakorenili vplyvy takých architektov, ako boli [[André Le Nôtre]] a [[Jean Bérain]]. Spolu s nevlastným bratom [[Abraham Winands|Abrahamom Winandsom]] sa Tessin zúčastnil na otcových dielach, a keď Tessin zdedil otcove miesto, požiadal o povolenie zdieľať toto miesto spolu s Winandsom, s ktorým pracoval bok po boku až do roku [[1709]], keď Winands zomrel.