Kružno: Rozdiel medzi revíziami

== História ==

        Obec Kružno sa v roku [[1923|1923]] stala osadou, kedy prisťahovalci z detvianských a kokavských vrchov začali brať podiel na parcelácii mejetku bývalého baróna Henryka Lužinského a predaja pozemkov veľkostatkára Štefana Stanislava z [[Ožďany|Oždian]]. Túžba najbiednejčej vrstvy slovenského národa po kúsku vlastnej zeme, túžba po radostnej práci na vlastnej hrude vylákala záujemcov do tamojších krajín.

        Zaľudniť tento kraj, učiniť divočinu úrodnou, užitočnou je údelom tvrdej, namáhavej kolonizácie, ktorú započali prví prisťahovalci so svojimi rodinami v roku [[1923|1923]] Priadkovci: Martin, Jozef, Peter a Pavel. Prví traja sa usadili pozdĺž horného toku, melého potoka vyvierajúceho z malého močariska a tečúceho lesnatou úžľabinou zvanou Molnárka, východným smerom k Rimavskej Sobote do Rimavy. Pavel postavil malý domček z dreva (kolibu) asi kilometer na severovýchod od svojich príbuzných pozdĺž starej artézskej studne v kružine, podľa ktorej bola pomenovaná i osada Kružno. V roku [[1923|1923]] na jar tu už bývala 6 členná rodina Pavla Priadku. Toho istého roku v jeseni prišlo odrazu ďalších 10 rodín. Keď mala osada asi 95 obyvateľov, bola pričlenená k obci Sušany. V roku [[1926|1926]] sa k osade Kružno pridružila aj osada Garažka ležiaca severne, kde sa bola usadila rodina Bahledová a Čertov Ker v jeho západnom smere, kde sa usadili dve evanielické rodiny Paľaga a Bobáľ z obce Hriňová. Príliv prisťahovalcov neochaboval, ale naopak pokračoval, čím bol daný istý predpoklad k hustejšiemu zaľudneniu.

        Obyvateľstvo sa zaoberá zväčša roľníctvom a chovom rožného statku, ktorý na výročitých i mesačných trhoch odpredáva. Sú tu však aj robotníci a nádenníci, pracujúci pri stavbách alebo hospodárskych sezónnych prácach v okolí. V zime sa takmer všetko mužské obyvateľstvo venuje v okolitých horách drevorubačstvu a ženy doma pradeniu a tkaniu.

        V máji [[1927|1927]] bol na Kružne vysvätený cintorín a zvonica. Tento slávnostný akt previedol rímsko-katolícky duchovný z Veľkej Suchej Ján Krištofčák, za veľkej účasti miestneho a okolitého obyvateľstva. V marci roku [[1929|1929]] bola dokončená výstavba školy.