Sokolče: Rozdiel medzi revíziami

'''Sokolče''' boli jednou z [[obec|obcí]], ktoré boli v roku [[1975]] zatopené priehradou [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. V roku [[1971]] bola formálne pričlenená k obci [[Vlachy]].

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1267]], kde sa spomína ako zem kráľovského sokolníka Foytha. Názov obce je zrejme služobný - obyvatelia boli kráľovskými sokoliarmi, chovali poľovnícke [[sokolovité|sokoly]] pre kráľovský dvor. V jej chotári sa nachádzal kráľovský letohrádok, ktorý slúžil pre kráľovských úradníkov a kráľovu družinu počas poľovačiek v [[Liptov (župa)|Liptove]]. Obec pravdepodobne vznikla z Dolného a Horného Sokolča pod názvom Sokolče, preto aj skloňovanie jej názvu by sa malo držať liptovského úzu – teda ako množné číslo mužského rodu.

Z roku [[1609]] pochádza prvé zachované pečatidlo s erbom[[erb]]om obce - sú na ňom zobrazené tri [[ruža|ruže]] vyrastajúce zo srdca.

Sokolčania boli v minulosti známi pltníci, polyhistor [[Matej Bel]] označil sokolčianske [[plť|plte]] za najlepšie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Koncom [[18. storočia]] bolo v obci 67 registrovaných pltníkov. Pri Váhu[[Váh]]u bolo pltisko, kam zvážali drevo z [[Nízke Tatry|nízkotatranských]] dolín. V [[19. storočie|19.]] a začiatkom [[20. storočia]] mnohí pracovali aj ako kvalifikovaní murári[[murár]]i a tesári[[tesár]]i na stavbách celej monarchie, najmä v [[Budapešť|Budapešti]].

V roku [[1877]] si obyvatelia obce postavili školu (evanjelickú a. v.), do ktorej chodili aj deti z okolitých dedín. Už koncom 19. storočia bol v Sokolčoch pôsobil agilný divadelný súbor podľa vzoru [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký|Belopotockého]] ochotníkov z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. V rokoch [[1936]]-[[1938|38]] si na vlastné náklady vybudovali nový, moderný ''Kultúrny dom M. R. Štefánika'', ktorý sa stal centrom kultúrneho a spoločenského diania pre širšie okolie. V polovici [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokov]] postavili aj novú dvojtriednu školu s bytmi pre správcu školy a pre učiteľa.

Novostavba vytvorila zázemie pre obecnú knižnicu aj pre miestny športový klub ''Sokol Sokolče'', ktorý vznikol v roku [[1930]]. V roku [[1934]] futbalisti získali titul „Majster Horného Liptova“. Práve v Sokolčoch svoju kariéru začínal aj neskorší hráč [[Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] a reprezentant [[Viktor Tegelhof]].

Pýchou Sokolčanov bol však v [[50. roky 20. storočia|päťdesiatych]] a [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch 20. storočia]] najmä hokejový oddiel. V roku [[1955]] v obci svojpomocne postavili hokejový štadión s prírodným ľadom, vybavený šatňami a elektrickým osvetlení. Oddiel mal dorastenecké aj žiacke družstvá, spočiatku pôsobil v okresnej súťaži, neskôr v krajskej, ktorú aj niekoľkokrát vyhral, z finančných dôvodov však nemohol pomýšľať na postup do vyššej súťaže.

Obec oficiálne zanikla v roku [[1972]]. Zostal však cintorín aj časť chotára... Od roku [[1982]] sa bývalí Sokolčania a ich potomkovia pravidelne každoročne schádzajú vo svojom bývalom háji nad priehradou v prvú augustovú[[august]]ovú [[sobota|sobotu]]. Tradíciu majú aj februárové[[február]]ové plesy[[ples]]y Sokolčanov v Liptovskom Mikuláši.