Jan Kotěra: Rozdiel medzi revíziami

Jeho študentské roky ovplyvnené Wagnerom je možné zhliadnuť z [[Urbánkovho domu]] v Prahe, odkiaľ použil Wagnerovu fasádnu schému, ktorú si prerobil po svojom. Postupné stenčovanie stien dômyselne doplnil vystupňovaním vertikálnych a horizontálnych prvkov. Ako sme už spomínali jeho prvou samostatnou prácou po návrte do Prahy bolo priečelie Peterkoveho domu na [[Václavskom námestí]]. Tu dospel k vlastnému výrazu a vymanil sa od naučených schémat, aj napriek tomu, že pri tejto práci sa vyskytol pod veľkým tlakom zo strany kritikov z Voľného smeru, ktorí ho už vopred označovali na záchrancu českej architektúry a kládli na jeho prvé dielo prehnané nároky.

Táto jeho prvotina však nepriniesla žiadne ďalšie zákazky, nakoľko sa od roku [[1900]] zaujímal štúdiami sakrálnej, teda svätskej architektúry. Zhotovil pár návrhov na prestavbu kostolíka sv. Jiří v Doubravce pri Plzni, ktorý však bol kritikmi zvozený pod čiernu zem. V roku [[1902]] navrhol drevený pavilón na úpätí Kinského záhrady pod Petřínem pre spolok výtvarných umelcov Mánes, ktoré ho bol, ako sme spomínali vyššie, Kotěra členom. Pavilón mal slúžiť iba na výstavu plastík od [[Augustina Rodina]], nakoniec však pretrval až do roku[[ 1917]], kedy bol odstránený. V roku 1902 vyprojektoval aj niekoľko domov. V Prahe – Strašnisiích to je Trmalova vila, ktorá nesie mnoho folklórnych motívov. Dominantným priestorom je hala anglického typu, z ktorej sa vchádza do kuchyne, jedálne a salónu. Naopak prestavba Máchovho domu v Bechyni je oveľa viac impresívnejšia. Stavba má viac vyváženejšie proporcie a je originálna dynamickým motívom nosných stien. Veľkou zákazkou bola stavba okresného domu v Hradci Králové na konci roku 1902. Stavba leží na nábreží rieky [[Labe]] v páse mestských hradieb. Okrem toho Kotěra navrhol aj vnútorné zariadenie kaviarne a reštaurácie.