Verzia z 16:55, 7. jún 2008 upraviť Peterek (diskusia \| príspevky) 1 328 editací nová		Verzia z 15:17, 12. jún 2008 upraviť vrátiť Peterek (diskusia \| príspevky) 1 328 editací d externé odkazy Ďalšia úprava →
Riadok 2: Otvorená spoločnosť je teda taká spoločnosť, ktorá zaručuje právo na [[Kritika (činnosť)\|kritiku]] a [[sebareflexia\|sebareflexiu]]. Len v otvorenej spoločnosti môžu byť uplatnené kritické a racionálne vedecké postupy, ktoré sú predpokladom demokratickej spoločenskej obnovy a postupných reforiem inštitúcií. == Úloha vládnej moci v otvorenej spoločnosti == Řádek 9 ⟶ 10: Cestou k otvorenej spoločnosti je dodržiavanie [[ľudské práva\|ľudských práv]] a slobôd (vrátane [[sloboda vierovyznania\|slobody vierovyznania]] a [[sloboda prejavu\|slobody prejavu]]), a zároveň podpora spoločných záujmov a úsilie sa o prehĺbenie dialógu a spolupráce pri zmierňovaní konfliktov. Ľudia tak môžu spolunažívať konštruktívne, napriek rozdielnym pohľadom na svet a fungovanie spoločnosti. Tieto rozdiely nakoniec komunitu obohatia a posilnia, pričom schopnosť ľudí spolupracovať s názorovými [[oponent\|oponentmi]] prináša pre spoločnosť novú, nezameniteľnú kvalitu. V otvorenej spoločnosti je preto nevyhnutné, aby vláda a ďalšie inštitúcie boli [[neutralita\|neutrálne]]. Len tak možno zabezpečiť, že [[sloboda svedomia]] jednotlivcov sa nebude stretávať s predsudkami. Otvorená spoločnosť musí byť preto nevyhnutne [[Sekularizmus\|sekulárna]] (neviazaná na náboženské doktríny). Nesmie v nej byť ustanovené nijaké štátne náboženstvo alebo dogma, a nijaké inštitucionalizované alebo právne privilégiá. „Sekulárny“ však znamená „neutrálny“, nie „ateistický“. Náboženské skupiny musia mať presne také isté práva (teda nie väčšie, čiani menšie) na [[participácia\|participáciu]] v otvorenej spoločnosti ako nenáboženské alebo protináboženské skupiny. Na základe princípu zmeny v štáte možno rozlíšiť dva základné typy vlád: [[demokracia\|demokraciu]], v ktorej sa dá zbaviť vlády bez krviprelievania a kde inštitúcie majú prostriedky na zmenu a pretrvávajú dlhodobo, a [[diktatúra\|diktatúru]], v ktorej sa je možné zbaviť vládnucich len úspešnou [[revolúcia\|revolúciou]], často len za cenu vysokého utrpenia. Z hľadiska otvorenej spoločnosti je preto prirodzené nedovoliť, aby niekto mal nekontrolovateľnú [[suverenita\|suverenitu]] nad mocou, ale naopak, mal by v štáte byť existovať spoľahlivý systém bŕzd a rovnováh, ktoré by vykonávali inštitucionálnu kontrolu vládcov občanmi. Řádek 21 ⟶ 22: * uplatňovanie humanistickej teórie spravodlivosti (založenej na princípoch [[Rovnosť (politika a právo)\|rovnosti]], [[Individualizmus (politika)\|individualizmu]] a [[sloboda\|slobody]]) * umožnenie postupných reforiem spoločenského života. == Námietky voči konceptu otvorenej spoločnosti == Oponenti otvorenej spoločnosti ju často vykresľujú ako ateistickú. Zástancovia protirečia a zdôrazňujú, že treba jasne odlíšiť sekulárnu neutralitu otvorenej spoločnosti od presadzovania [[ateizmus\|ateistizmu]], či [[agnosticizmus\|agnostického]] [[humanizmus\|humanizmu]]. == Propagátori otvorenej spoločnosti == V modernej histórii sa snažil otvorenú spoločnosť zadefinovať a popísať filozof [[Karl Raimund Popper]]. Vplyvným sympatizantom a podporovateľom myšlienky otvorenej spoločnosti je [[filantrop]] a kontroverzný finančník [[George Soros]]. == Externé odkazy == [http://www.project-syndicate.org/commentary/soros36 Soros:From Karl Popper to Karl Rove – and Back (ang.)] [http://www.christnet.cz/magazin/clanek.asp?clanek=1966 Moderní liberalismus: Popper (čes.)] [[Kategória:Demokracia]] Řádek 37 ⟶ 41: [[Kategória:Politológia]] [[Kategória:Občianska spoločnosť]] [[en:Open Society]]

Otvorená spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami