Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
810zssk (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
GMK (diskusia | príspevky)
odstranenie neoverenych onfo a info bez referencii, doplnenie o akutalne a presnejsie info
Riadok 20:
O dva roky neskôr, v roku [[2000]], spracovalo mesto ''Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave'', kde spracovalo niekoľko variant; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému [[VAL]], či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.
 
Po ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr [[rýchlodrážna električka|rýchlodrážna električková]] linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku [[2003]]), trať má byť vedená z južnej [[Petržalka|Petržalky]] cez [[Starý most (Bratislava)|Starý most]] do centra a ukončená bude na [[Šafárikovo námestie|Šafárikovom námestí]] sav napojíkombinácii nas súčasnúľahkými električkovúvlakmi, sieť.kvôli Zámeromčomu jebolo abymedzi traťBratislavou bolaa spoločnáŽSR prepodpísané regionálnememorandum vlakyo akozdruženej ajinvestícii električky,pri pričombudovaní byNS saMHD. využilVybudovanie duálnytrate rozchod.v OdborníciPetržalke všakbolo poukazujúodhadnuté na to8,5 žemiliardy takútokorún. traťZámerom môžeje byťaby problematické,trať resp.bola nemožnéspoločná vybudovaťpre vzhľadomregionálne navlaky rozdielnyako profilaj kolesaelektričky, inépričom elektrickéby napájaniesa avyužil podduálny rozchod.
 
Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je '''[[rýchlodrážna električka]]''' lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom [[Štrasburg]]u, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate.