Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
GMK (diskusia | príspevky)
d uprava casu
GMK (diskusia | príspevky)
d drobna uprava
Riadok 20:
O dva roky neskôr, v roku [[2000]], spracovalo mesto ''Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave'', kde spracovalo niekoľko variant; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému [[VAL]], či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.
 
Po ďalších projektoch nakoniec nosnýsa systémrozhodlo, mestskejže hromadnejdo dopravyPetržalky v Bratislave bude tvoriť najskôrpôjde [[rýchlodrážna električka|rýchlodrážna električková]] linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku [[2003]]), trať má byť vedená z južnej [[Petržalka|Petržalky]] cez [[Starý most (Bratislava)|Starý most]] do centra a ukončená bude na [[Šafárikovo námestie|Šafárikovom námestí]] v kombinácii s ľahkými vlakmi, kvôli čomu bolo medzi Bratislavou a ŽSR podpísané memorandum o združenej investícii pri budovaní NS MHD. Vybudovanie trate v Petržalke bolo odhadnuté na 8,5 miliardy korún. Zámerom je aby trať bola spoločná pre regionálne vlaky ako aj električky, pričom by sa využil duálny rozchod.
 
Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je '''[[rýchlodrážna električka]]''' lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom [[Štrasburg]]u, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate. Odporcovia namietajú, že takáto električka do Petržalky nespĺňa parametre pre nosný systém a znehodnotí územie, cez ktoré má viesť.
 
=== Prvá stanica metra ===