Tlač (počítače): Rozdiel medzi revíziami

Tlačiareň (alebo zariadenie schopné tlače) tlačí na papier s nanesenou chemickou vrstvou reagujúcou na teplo. Miesto lokálne zahriate nad určitú teplotu zmení svoju farbu. Tlačí sa pomocou tzv. termohlavy, čo je keramická platňa s nanesenými plôškami odporového materiálu a kontaktami privádzajúcimi k plôškam elektrickú energiu. Plôšky sú uložené v línii (riadku) na celú šírku tlačeného papiera. Rozlíšenie tlače je teda dané počtom odporových elementov v riadku. Prechodom elektrického prúdu sa plôška nahreje. Masívna keramická platňa umožňuje dobrý odvod tepla pri chladnutichladnutí plôšky. Termopapier ja posúvaný popod termohlavu, tak aby sa termopapier dotýkal odporových plôšok . Zo spodnej strany papier pritláča gumený valec pre čo najlepší kontakt medzi papierom a plôškami na hlave. Naraz sa vytlačí jeden riadok – jedna linka. Posunutím papiera sa hlavy dostanú na ďalšiu linku a proces sa opakuje. Rýchlosť tlače je limitovaná časom potrebným na nahriatie plôšky, časom na vypálenie (zmenu farby) a časom na vychladnutie plôšky. Až potom je možné papier posunúť na ďalšiu linku. Tlač je preto relatívne pomalá. Podľa chemického zloženia termocitlivej vrstvy sa bod farbí na čierno, červeno, modro ..., je možné dosiahnuť aj obmedzený počet odtieňov, podľa teploty vypaľujúcej plôšky resp. dĺžky pôsobenia. Existujú aj „viacfarebné“ papiere, kedy zahriatie na jednu teplotu spôsobí jej zafarbenie na jednu farbu (obvykle červenú) a zahriatie vyššou teplotou zafarbí bod na čierno. Výhodou je nízka cena tlačiarne a celková jednoduchosť konštrukcie, veľmi dlhá životnosť a bezporuchovosť (malý počet pohyblivých dielov). Nevýhodou je rýchlosť tlače a nestálosť tlače. Chemická vrstva na papieri po čase vybledne (tlač sa stratí), tlač je citlivá na slnečné žiarenie, chemikálie, výpary uhľovodíkov, aj pot ľudskej ruky spôsobuje poškodenie tlače. Preto sa používa len pre tlač dokumentov, ktoré nevyžadujú archiváciu. Najbežnejšie použitie je pre tlač dokladov z pokladne (bloček) a vo faxovacích zariadeniach.

Je technológia, pri ktorej je pevná farba tesne nad povrchom média odparená a následne vsublimovaná do povrchu média. V tlačovej kazete tlačiarne je nosná fólia na ktorej sú vždy za sebou nanesené tri farebné (žltá, purpurová, tyrkysová) plochy obsahujúce pevné častice a následne fólia s ochrannou vrstvou. Papier prechádza tlačiarňou štyrikrát, postupne sa nasublimujú jednotlivé farby, a nakoniec ochranný povlak chrániaci fotografie (pre ne je tlačiareň hlavne určená) pred poškodením. Tlačiareň má obvykle len okolo 300 dpi, čo sa zdá oproti atramentovým 2400 – 4800 dpi málo, ale napriek tomu poskytuje fotorealistickejšie obrázky ako atramentová tlač. Kvalitná termosublimačná tlač je vizuálne bližšia reálnym fotografiám. Každý bod uložený na papier môže mať až 256 úrovní intenzity jednotlivej farby v závislosti na množstve použitého tepla. Táto technológia umožňuje sublimačným tlačiarňam vytvárať až 17 miliónov odtieňov farieb. V čom je tajomstvo. Klasická fotografia sa vytvára nasvietením negatívu na pozitívny svetlocitlivísvetlocitlivý papier. Negatív nenesie na sebe žiaden raster, žiadne body, len prelínajúce sa farebné plochy. Atramentová tlač je tlačou pevného rastra bodov, ktorý je viditeľné, farby sa neprekrývajú a nezlievajú, nejestvujú mäkké prechody farieb ... Termotransferová tlač produkuje výtlačky s nulovou zrnitosťou, hladkými tónmi, úplne vernými farbami. Technológia je skôr „maľovaním“ ako tlačou. Kvalita tlače smelo konkuruje klasickým fotografiám. Ochranná vrstva je odolná voči chemickým vplyvom (prsty, voda, chemické výpary ...) pretože samotná tlač je málo odolná.