Granitoid: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 850 bajtov ,  pred 12 rokmi
dokončenie
(pracuje sa)
 
(dokončenie)
{{Pracuje sa}}
{{Infobox hornina|
Hornina_Nazov= Granitoid|
Hornina_Hustota= |
}}
'''Granitoid''' je súborné označenie pre kyslé [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým kremenný [[diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. VGranitoidy [[QAPFmajú diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpenímnajčastejšie [[kremeňfelzický]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65%. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem [[kremeň]]a, [[živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[amfibol]] alebo rombické [[pyroxén]]y. V [[žula|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[polagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklascharakter.
 
== Minerálne zloženie ==
Vznikajú gryštalizáciou magmy v hlbších častiach [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej zemskej kôry]].
V [[Diagram QAPF|QAPF diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65%. [[Kremeň]] je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[amfibol]] alebo rombické [[pyroxén]]y. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[žula|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[polagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.
 
== Fyzikálne vlastnosti ==
Podľa obsahu tmavých minerálov
Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2600 kp/cm<sup>2</sup><ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>.
 
== Vznik ==
Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej zemskej kôry]]. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná [[granitizácia]], proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k [[metamorfóza (geológia)|metamorfóze]] až [[ultrametamorfóza|ultrametamorfóze]], prípadne za dostatku fluíd i k [[metasomatóza (geológia)|metasomtóze]]. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších [[zemská kôra|spodnokôrových]] alebo [[zemský plášť|vrchnoplášťových]] tavenín parciálnou alebo frakčnou [[kryštalizácia|kryštalizáciou]].
 
Ich výlevnými ekvivalentami je rad hornín od [[ryolit]]u po [[dacit]].
 
== Výskyt ==
Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo|veporskom]] a [[gemerské pásmo|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón.
 
== Referencie ==
<references />
 
[[Kategória:Vyvreté horniny]]
42 743

úprav