Pomoranskí Slovinci: Rozdiel medzi revíziami

V [[19. storočie|19. storočí]] našiel ruský etnograf našiel slovanksúslovanskú etnickú skupinu živoriacu v Západnom Pomoransku (dnes súčasť [[Poľsko|Poľska]]). Nazval ich ''Slovincy'', napriek tomu, že ich jazyk bol úplne blízky kašubčine, ktorou rozprávaju [[Kašubovia]], ďalšia slovanská minorita na severe Poľska a i nparieknapriek tomu, že oni sami seba nazývali Kašubskí Luteráni a svoju reč kašubčina.

Po zjednotení Nemecka r.v roku [[1871]] sa Pomoransko ako súčasť pruskaPruska stalo súčasťou Nemeckého cisárstva a kašubčina bola postupne nahrádzaná nemčinou. Pod silnou germanizáciou boli aj Poliaci a Kašubovia, tí sa však po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] ocitli v novovytvorenom Poľsku, kým Slovinci nie. Mnohí z nich, už silno germanizovaní, sa rovnako stalo účasnýmiúčastnými na nemeckom nacizme.

Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] sa oblasti obývané pomoranskými Slovincami stali súčasťou Poľska. Keďže však počas 2. svetovej vojny bojovali na nemeckej strane, poľská vláda ich nepovažovala za ,,slovanských bratov" a vyhnala ich z územia spolu s Nemcami. Poslední obyvatelia rozprávajúci pomoranskou slovinčinou žili v dedinách Garde a Schmolsin v Pomoransku, po roku [[1950]] však jazyk vymrel.