Stará ruština: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
:: ''Stará ruština je aj názov starej fázy ruštiny, teda jazyka [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] v 14. - 18. storočí, pozri pod [[ruština]]''
[[Image:Izbornik page.jpg|thumb|Ukážka textu v staroruskom jazyku.]]
'''Stará ruština'''
== Iné názvy ==
Riadok 30:
Po období [[Dejiny Ruska#Rozdrobenosť ruských krajín (13. storočie - polovica 15. storočia)|feudálnej rozdrobenosti ruských kniežatstiev]] a po rozpade [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] v [[12. storočie|12. storočí]] boli východoslovanské oblasti súčasťou [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)|Moskovského štátu]] a [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] ([[12. storočie|12.]] - [[16. storočie]]), neskôr [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovského štátu]] ([[1569]] - [[1797]]). Toto obdobie sa obyčajne považuje za koniec existencie staroruského jazyka a je začiatkom formovania troch [[východoslovanské jazyky|východoslovanských jazkov]] - [[ruština|ruštiny]], [[ukrajinčina|ukrajinčiny]] a [[bieloruština|bieloruštiny]]. Pri počiatkoch vzniku týchto jazykov však politické hranice [[Ruská federácia|Ruska]] a [[Litva|Litvy]] neboli totožné s hranicami ukrajinského, ruského a bieloruského [[dialekt]]u a niektoré zvláštnosti, ktoré v súčastnosti rozdeľujú [[ruština|ruštinu]], [[ukrajinčina|ukrajinčinu]] a [[bieloruština|bieloruštinu]] majú svoje korene v raných rozdieloch [[dialekt]]ov, ktoré sa vzťahujú ešte k predmongolskému obdobiu.
Západné a juhozápadné dialekty boli do veľkej miery ovplyvnené [[poľština|poľským jazykom]], tiež však - nezávisle od ostatných dialektov, ktoré ostali pod kontrolou [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] -, rozvíjali niektoré svoje zvláštnosti. Tak vznikol (pod vplyvom [[poľština|poľštiny]]) západoruský hovorový jazyk ([[ukrajinčina|po ukrajinsky]]: ''проста мова''). V tomto období vznikli texty písané po [[bieloruština|bielorusky]] a [[ukrajinčina|ukrajinsky]] alebo [[stará bieloruština|starou bieloruštinou]]
[[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)|Moskovský štát]] sa v dôsledku ortografie [[ruský jazyk|ruského jazyka]] tiež snažil zachovať staré spisovné tradície, najmä do [[Vladimír Iľjič Lenin|Leninovej]] reformy ruského jazyka v roku [[1918]]. Jeho jazyk mal však oveľa bližšie k [[staroslovienčina|staroslovienskemu]], než k akémukoľvek inému jazyku. [[Staroslovienčina]] totiž po stránke [[lexika|lexiky]], [[morfológia|morfológie]] a [[syntax]]e [[ruština|ruský jazyk]] veľmi ovplyvnila. Aj napriek tomuto vplyvu si staroruský jazyk našiel svoju cestu a vo vzťahu k [[ukrajinčina|ukrajinskému]] a [[bieloruština|bieloruskému jazyku]] sa rozvíjal v nových smeroch a nadobúdal nové znaky, ktoré v [[staroslovienčina|staroslovienčine]] neexistovali:
Riadok 47:
Hoci bola zavedená [[hlaholika|hlaholská abeceda]], o čom svedčia kostolné nápisy v [[Novgorod]]e, čoskoro bola úplne nahradená [[cyrilika|cyrilikou]]. Nálezy nápisov na brezovej kôre objavené v [[Novgorod]]e poskytli rozhodujúce informácie o čistom nárečí z [[10. storočie|10. storočia]] v severozápadnom [[Ruská federácia|Rusku]], skoro úplne očistenom od cirkevných vplyvov. Je tiež známe, že prevzaté slová z [[gréčtina|gréčtiny]] začali prenikať do nárečia v tom období.
==
# {{Pozn|1}} Staroruský jazyk používal [[cyrilika|cyriliku]]. Hypotéza o existencii [[runové písmo|runového písma]] sa u [[Anti|východných Slovanov]] v období pred prijatím [[kresťanstvo|kresťanstva]] ([[988]]) nepotvrdila, pretože neexistujú dôveryhodné dôkazy.
# {{Pozn|2}} Niekedy sa zvykne hovorovým jazykom zvykne nazývať [[stará bieloruština]], čo ale nie je pravda.
== Pozri aj ==
| |||