Ľubomír Hrivnák: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa 31. marca [[1930]] v Bratislave. Po štúdiu na PFUK v Bratislave ( [[1948]]– [[1952]]) nastúpil na svojej alma mater ako asistent. V rámci ašpirantúry študoval v Prahe u zakladateľa českej školy teórie tuhých látok Zdeňka Matyáša. Ako prvý na Slovensku sa začal zaoberať touto problematikou a získal titul CSc. za prácu Vznik excitónu nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery. V r. [[1961]] prešiel na Vysokú školu dopravnú do Žiliny, kde sa habilitoval a stal sa vedúcim Katedry fyziky ( [[1964]]). V rokoch [[1968]]– [[1969]] bol prodekanom Strojnícko-elektrotechnickej fakulty VŠD. Za postoje v tomto období bol v r. [[1969]] odvolaný z funkcie prodekana a r. [[1971]] aj z funkcie vedúceho katedry. Po návrate do Bratislavy ( [[1974]]) pracoval v Elektrotechnickom ústave SAV, kde obhájil doktorskú dizertáciu Neohmický transport v polovodičoch ( [[1984]]). Inauguračné pokračovanie absolvoval na MFF UK ( [[1990]]). Prof. Hrivnák sa spočiatku venoval štúdiu Fröhlichovho hamiltoniánu a stanoveniu podmienok, kedy sa dva elektróny v polárnom dielektriku môžu priťahovať v dôsledku elektrónovo-fonónovej interakcie. V tých časoch to bol ústredný problém kvantovej teórie tuhých látok. Počas pôsobenia Ľ. Hrivnáka v Žiline sa okolo neho vytvorila silná skupina, ktorá rozvíjala výskum tuhých látok ultrazvukovými metódami a dosiahla vynikajúce výsledky i uznanie. Šírka vedeckých záujmov dr. Hrivnáka bola mimoriadne veľká: zaoberal sa nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery, kvantovým Hallovým javom, Bohmovým–Aharonovým efektom i neparabolickými disperznými zákonmi v polovodičoch. Odvodil poloempirický vzťah medzi mriežkovou konštantou polovodičov, ich šírkou zakázaného pásma a parametrami disperzného zákona vodivostných elektrónov. Ľubomír Hrivnák ako prvý v dejinách fyziky na Slovensku prednášal o kvantovej teórii tuhých látok a popri prof. J. Fischerovi aj o elektrónovej štruktúre atómov a molekúl. Vďaka úsiliu Ľ. Hrivnáka a pod jeho vedením vznikla kniha Teória tuhých látok, ktorá bola prvou publikáciou svojho druhu v ČeskoslovenskuČesko-Slovensku a vyšla v dvoch vydaniach. Preto dr. Hrivnáka právom hodnotíme ako zakladateľskú osobnosť tohto moderného vedeckého odboru. Ešte na PFUK Ľ. Hrivnák spolu s dr. Petrášom založil seminár z teoretickej fyziky ( [[1961]]). Po príchode na EÚ SAV zasa viedol seminár z fyziky polovodičov. Bol tiež prvým predsedom Fyzikálnej sekcie JSMF ( [[1969]]– [[1971]]). V tejto funkcii sa zúčastnil na zakladacom zasadnutí Európskej fyzikálnej spoločnosti ( [[1969]]) a bol zvolený za člena jej prvej rady. Zomrel 30. augusta [[1993]] v Bratislave.