'''Apulská/Adriatická platňa''' je malá [[tektonická platňa]], tvorená prevažne [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou zemskou kôrou]], ktorá sa oddelila od [[Africká platňa|Africkej platne]] pozdĺž veľkého [[Smerný posun|smerného posunu]] v priebehu [[kriedaKrieda (geologickégeochronologická obdobiejednotka)|kriedy]]. Označenie adriatická platňa sa bežne používa pre jej severnú časť, ktorá bola deformovaná počas [[alpínske vrásnenie|alpínskej orogenézy]], v priebehu ktorej narazila na [[Euroázijská platňa|Euroázijskú platňu]]. [[Sutúra (geológia)|Sutúrou]] po tejto zrážke je [[Periadriatická línia]], ktorá tvorí os [[Alpy|Álp]]. Apulská platňa sa dodnes pohybuje voči Európskej platni pomerne nezávisle.
Platňa tvorí veľkú časť [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]] a jej časť je tiež zaliata [[Jadranské more|Jadranským morom]]. Hrubé súvrstvia [[mezozoikum|druhohorných]] [[vápenec|vápencov]] usadených na jej povrchu formujú [[Južné Vápencové Alpy]].
Apulská platňa so sebou pôvodne niesla aj časti [[oceánska kôra|oceánskej kôry]] [[Piemontsko-ligurský oceán|Piemontsko-ligurského oceánu]], ktorý ju oddeľoval od [[Briançonnaiský mikrokontinent|Briançonnaiského mikrokontinentu]]. Tento oceán však v priebehu [[kriedaKrieda (geologickégeochronologická obdobiejednotka)|kriedy]] subdukoval. V tomto období narazila na Euroázijskú platňu východná a severná časť Apulskej platne. Tento proces trval do [[eocén]]u, následne počas eocénu a [[miocén]]u tento pokračovala zrážka v západnej časti<ref>[http://www.earth-prints.org/bitstream/2122/2460/1/1990_Favalietal_MSGI.pdf Favali, P., Mele, G., Mattietti, G., 1990; ''Contribution to the study of the Apulian microplate geodynamics.'' Mem. Soc. Geol. It., 44, s. 71 - 80]</ref>. Základné modelové situácie podľa teórie [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]] obvykle ignorujú možnosť [[subdukcia|subdukcie]] [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej kôry]]. Viaceré pozorovania však nasvedčujú, že v niektorých prípadoch k podobnému javu v prírode môže dôjsť. Ak je kontinentálna kôra tenšia ako 20 km, jej [[hustota]] je porovnateľná alebo dokonca väčšia ako v [[astenosféra|astenosfére]] a preto môže subdukovať. Viaceré geofyzikálne výpočty v Západných Alpách poukazujú na to, že k podobnému javu muselo dôjsť aj pri kolízií Apulskej platne s Európskou platňou, ktorej hmoty boli čiastočne pohltené pod Apulskou platňou<ref>[http://www-sst.unil.ch/Research/seismic/W_Alps.htm http://www-sst.unil.ch] prístup 20.6.2008</ref>.
Z juhu pod Apulskou platňou subdukuje oceánska kôra [[Africká platňa|Africkej platne]], jedná sa o zvyšky druhohorného oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]. K tomuto dochádza hlavne na západe a juhu [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]]. Pri procese tiež dochádza k hromadeniu sedimentov, ktoré sú odtrhnuté z oceánskeho dna, vznikajú tzv. [[subdukčna melanž|subdukčné melanže]]. Subdukcia a následne natavovanie pohltenej oceánskej kôry má za následok [[vulkanizmus]] v južnom [[Taliansko|Taliansku]].
