Tatra 600: Rozdiel medzi revíziami

Vozidlo však v tej dobe ešte neabsolvovalo potrebné skúšky, takže záujemci museli počkať až na zahájenie sériovej výroby v roku 1949.

 

 

Tatraplan sa vyznačoval na tú dobu modernou konštrukciou s viacerými pokrokovými prvkami. Bol napríklad jedným z prvých vozov, ktorý mal pontonový tvar karosérie. Karoséria bola oceľová, samonosná, už bez drevenej konštrukcie. Zaujímavosťou bolo aj predné dvojdielne šípovité sklo bez stredného stĺpika, v strede utesnené iba úzkym pryžovým profilom. Predná náprava bola tvorená dvomi priečnymi poleliptickými listovými pružinami, riadenie bolo ozubeným hrebeňom, čo prispelo k ľahkému ovládaniu vozidla. Zadná náprava bola výkyvná, odpružená priečnymi torznými tyčami. Štvorstupňová prevodovka so synchronizáciou 2. až 4. prevodového stupňa sa ovládala radiacou pákou umiestnenou pod volantom. Motor bol 4-valcový, typu boxer, s pomerne vysokým obsahom jednotlivých valcov (vŕtanie 85mm, zdvih 86mm), chladený jedným axiálnym ventilátorom, ktorý bol zo začiatku poháňaný kužeľovým ozubeným prevodom, u neskorších vozov pomocou klinových remeňov, pričom bolo zmenené aj usporiadanie ventilátora s horizontálnou osou (predtým s vertikálnou). Pri tejto úprave bol motor osadený aj 2 karburátormi, čo prospelo aj dynamike vozidla. Celý agregát bol do karosérie uložený cez mohutné pryžové bloky. Aerodynamicky zdarilo tvarovaná karoséria so zapustenými reflektormi, kľučkami aj závesmi dverí mala v tej dobe špičkovú hodnotu súčiniteľa odporu vzduchu 0,32 až 0,33, čo je hodnota, ktorá bola dosahovaná u vozidiel až o mnoho rokov neskôr. Aj vďaka tomu dosahoval Tatraplan aj napriek pomerne slabému motoru pri svojich rozmeroch rýchlosť až 130 km/h. V neskoršom období, pri použití nového motoru Tatra 603, boli vozidlá T600 (spravidla v službách polície) schopné dosahovať rýchlosť hodne cez 170 km/h.

Napriek pomerne veľkej hlučnosti motora patril Tatraplan vďaka dobrému odhlučneniu k vozidlám s najmenším vnútorným hlukom, čomu napomohol aj batožinový priestor umiestnený v priestore za zadnými sedadlami a oddelený samostatnou stenou. Priestor pod prednou kapotou bol určený iba pre príručnú batožinu, miesto tu zaberali hlavne rezervné koleso (bolo sem možné umiestniť 2 rezervy), náradie a palivová nádrž. V prednej časti bol ešte umiestnený aj olejový chladič.

 

 

V spojitosti s Tatraplanom je treba spomenúť aj jeho športovú dvojdverovú variantu s hliníkovou karosériou – Tatra 601 Monte Carlo, ako aj závodný športový voz T602 Tatraplan Sport. Od Tatraplanu boli taktiež odvodené prototypy úžitkových verzií s motorom T600 umiestneným v prednej časti karosérie, ktorá bola buď sanitná, alebo v prevedení Pick-Up s prezývkou „Dakota“.