Štefan Moyzes: Rozdiel medzi revíziami

Štefan Moyzes bol vysvätený za [[kňaz]]a v [[rok]]u [[1821]]. Pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Diecéza|diecézy]], neskôr pôsobil v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V [[január]]i [[1830]] sa stal profesorom [[Záhreb|záhrebskej]] akadémie. V roku [[1847]] ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za [[Poslanec|poslanca]] na [[Uhorsko|uhorský]] snem. Bol podporovateľom návrhov [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktoré predložil na uhorskom sneme roku [[1848]], na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V roku [[1850]] bol vymenovaný za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími [[Slovensko|slovenskými]] vlastencami budoval slovenské [[Gymnázium|gymnáziá]], napríklad [[Gymnázium Andreja Sládkoviča|gymnázium]] v Banskej Bystrici. Na čele slovenskej delegácie predstúpil [[12. december|12. decembra]] [[1861]] pred [[cisár]]a [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]], aby mu predložil prosbopis [[Slováci|Slovákov]] a [[Memorandum slovenského národa]]. [[3. august]]a [[1863]] sa stal prvým predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Jeho zásluhou [[Vatikán|Svätá stolica]] súhlasila, aby sa sviatok [[Konštantín Filozof|Cyril]]a a [[Metod]]a svätil [[5. júl]]a. Štefan Moyzes bol v našich národných [[Dejiny|dejinách]] osobnosťou, ktorá bola rešpektovaná celým národom bez ohľadu na vzdelanie, pôvod, či konfesiu.