Verzia z 13:47, 29. jún 2008 upraviť 76.64.190.202 (diskusia) →‎Poznámky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:49, 29. jún 2008 upraviť vrátiť 76.64.190.202 (diskusia) poznamky Ďalšia úprava →
Riadok 13: [[image:Stefan Moyzes pamatnik.jpg\|left\|thumb\|150px\|Pamätník v obci Veselé]] Štefan Moyzes bol vysvätený za [[kňaz]]a v [[rok]]u [[1821]]. Pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach [[Ostrihom (mesto)\|ostrihomskej]] [[Diecéza\|diecézy]], neskôr pôsobil v [[Chorvátsko\|Chorvátsku]]. V [[január]]i [[1830]] sa stal profesorom [[Záhreb\|záhrebskej]] akadémie. V roku [[1847]] ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za [[Poslanec\|poslanca]] na [[Uhorsko\|uhorský]] snem. Bol podporovateľom návrhov [[Ľudovít Štúr\|Ľudovíta Štúra]], ktoré predložil na uhorskom sneme roku [[1848]], na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V roku [[1850]] bol vymenovaný za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími [[Slovensko\|slovenskými]] vlastencami budoval slovenské [[Gymnázium\|gymnáziá]], napríklad [[Gymnázium Andreja Sládkoviča\|gymnázium]] v Banskej Bystrici]] (viď pozn.1). Na čele slovenskej delegácie predstúpil [[12. december\|12. decembra]] [[1861]] pred [[cisár]]a [[František Jozef I.\|Františka Jozefa I.]], aby mu predložil prosbopis [[Slováci\|Slovákov]] a [[Memorandum slovenského národa]]. [[3. august]]a [[1863]] sa stal prvým predsedom [[Matica slovenská\|Matice slovenskej]]. Jeho zásluhou [[Vatikán\|Svätá stolica]] súhlasila, aby sa sviatok [[Konštantín Filozof\|Cyril]]a a [[Metod]]a svätil [[5. júl]]a. Štefan Moyzes bol v našich národných [[Dejiny\|dejinách]] osobnosťou, ktorá bola rešpektovaná celým národom bez ohľadu na vzdelanie, pôvod, či konfesiu. == Poznámky== 1) Podľa ''http://www.saske.sk/cas/4-2006/Kodajova.html'' :<br /> '''...'''<br /> Aj u slovenských katolíkov však bola snaha reorganizovať školy pre dievčatá a zriadiť dievčenskú školu, ktorá by presadzovala výučbu v konfesionálnom katolíckom duchu a v slovenskom jazyku. Na prelome 50. a 60. rokov sa o to usiloval z postu biskupa Štefan Moyses v Banskej Bystrici. Usiloval sa povzniesť úroveň centra novozriadenej diecézy pritiahnutím inteligencie. Pokúšal sa o zriadenie katolíckeho gymnázia pre chlapcov a spolu s týmto projektom, ktorý sa úspešne realizoval, sa snažil aj o strednú školu pre dievčatá. Malo ísť o vychovávateľský ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť kláštornú dievčenskú ľudovú školu, teda nie strednú, o akú usiloval biskup. Táto na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.<br />

Štefan Moyzes: Rozdiel medzi revíziami