Štefan Moyzes: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
poznamky
Riadok 13:
[[image:Stefan Moyzes pamatnik.jpg|left|thumb|150px|Pamätník v obci Veselé]]
 
Štefan Moyzes bol vysvätený za [[kňaz]]a v [[rok]]u [[1821]]. Pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Diecéza|diecézy]], neskôr pôsobil v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V [[január]]i [[1830]] sa stal profesorom [[Záhreb|záhrebskej]] akadémie. V roku [[1847]] ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za [[Poslanec|poslanca]] na [[Uhorsko|uhorský]] snem. Bol podporovateľom návrhov [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktoré predložil na uhorskom sneme roku [[1848]], na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V roku [[1850]] bol vymenovaný za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími [[Slovensko|slovenskými]] vlastencami budoval slovenské [[Gymnázium|gymnáziá]], napríklad [[Gymnázium Andreja Sládkoviča|gymnázium]] v Banskej Bystrici]] (viď pozn.1). Na čele slovenskej delegácie predstúpil [[12. december|12. decembra]] [[1861]] pred [[cisár]]a [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]], aby mu predložil prosbopis [[Slováci|Slovákov]] a [[Memorandum slovenského národa]]. [[3. august]]a [[1863]] sa stal prvým predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Jeho zásluhou [[Vatikán|Svätá stolica]] súhlasila, aby sa sviatok [[Konštantín Filozof|Cyril]]a a [[Metod]]a svätil [[5. júl]]a. Štefan Moyzes bol v našich národných [[Dejiny|dejinách]] osobnosťou, ktorá bola rešpektovaná celým národom bez ohľadu na vzdelanie, pôvod, či konfesiu.
 
== Poznámky==
1) Podľa ''http://www.saske.sk/cas/4-2006/Kodajova.html'' :<br />
'''...'''<br />
Aj u slovenských katolíkov však bola snaha reorganizovať školy pre dievčatá a zriadiť dievčenskú školu, ktorá by presadzovala výučbu v konfesionálnom katolíckom duchu a v slovenskom jazyku. Na prelome 50. a 60. rokov sa o to usiloval z postu biskupa Štefan Moyses v Banskej Bystrici. Usiloval sa povzniesť úroveň centra novozriadenej diecézy pritiahnutím inteligencie. Pokúšal sa o zriadenie katolíckeho gymnázia pre chlapcov a spolu s týmto projektom, ktorý sa úspešne realizoval, sa snažil aj o strednú školu pre dievčatá. Malo ísť o vychovávateľský ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť kláštornú dievčenskú ľudovú školu, teda nie strednú, o akú usiloval biskup. Táto na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.<br />