Piemontsko-ligurský oceán: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep |
d wikilinky |
||
Riadok 7:
Začal vznikať počas [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]], kedy sa pričinil spolu s ďalšími tethýdnymi oceanickými oblasťami vznikajúcimi v poludníkovom smere o rozpad [[Pangea|Pangey]] na severnú [[Laurázia|Lauráziu]] s južnú [[Gondwana|Gondwanu]]. Počas [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] oceán oddeľoval územia dnešnej [[Európa|Európy]] a menšej [[Iberská mikroplatňa|Iberskej mikroplatne]] na severe od [[Apulská platňa|Apulskej mikroplatne]] na juhu.
Po tom, čo koncom kriedy začal piemontsko-ligurský oceán v štádiu svojej najväčšej šírky kolabovať došlo k [[subdukcia|subdukcii]] pod Apulskú platňu. V [[paleocén]]e piemontsko-ligurský oceán celkom zmizol. Nasledovala kontinentálna kolízia medzi okrajom európskej platformy a Apulskou platňou, ktorá mala za následok alpínsku orogenézu. Vznik [[Alpy|Álp]], [[Apeniny|Apenín]], [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] a ďalších pohorí v [[terciér]]i.
== Pozostatky ==
Fragmenty piemontsko-ligurského oceánu sa zachovali v exhumovaných kusoch ako pozostatky [[ofiolitový komplex|ofiolitových komplexov]] v piemontskej jednotke [[Penninické príkrovy|peninických príkrovov]] Západných Álp a [[toskánske príkrovy|toskánskych príkrovoch]] Apenín. Sú to pôvodne [[subdukcia|subdukované]] bloky, ktoré dosiahli [[Zemský plášť|plášťových]] hĺbok, predtým než boli exhumované a opäť sa dostali na zemský povrch. V dôsledku vysokých tlakov a teplôt v plášťových oblastiach prekonali významnú [[metamorfóza (geológia)|minerálnu premenu]] a dosiahli [[fácia modrých bridlíc|fácie modrých bridlíc]] alebo [[eklogit]]ov.
Pozostatkami Váhického oceánu v Západných Karpatoch sú pravdepodobne [[belická jednotka]] v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]] alebo [[iňačovsko-kričevská jednotka]] v podloží
== Pozri tiež ==
| |||