Piemontsko-ligurský oceán: Rozdiel medzi revíziami

Fragmenty piemontsko-ligurského oceánu sa zachovali v [[exhumácia (geológia)|exhumovaných]] kusoch ako pozostatky [[ofiolitový komplex|ofiolitových komplexov]] v piemontskej jednotke [[Penninické príkrovy|peninických príkrovov]] Západných Álp a [[toskánske príkrovy|toskánskych príkrovoch]] Apenín. Sú to pôvodne [[subdukcia|subdukované]] bloky, ktoré dosiahli [[Zemský plášť|plášťových]] hĺbok, predtým než boli exhumované a opäť sa dostali na zemský povrch. V dôsledku vysokých tlakov a teplôt v plášťových oblastiach prekonali významnú [[metamorfóza (geológia)|minerálnu premenu]] a dosiahli [[fácia modrých bridlíc|fácie modrých bridlíc]] alebo [[eklogit]]ov. Vo Východných Alpách pozostatky Piemontsko-ligurského oceánu prekryli spodné austroalpínske príkrovy - tzv. [[unterostalpin]]<ref>Schuster, R., Kurz, W., 2005; [http://www.uibk.ac.at/mineralogie/oemg/bd_150/exk_schuster.pdf Eclogites in the Eastern Alps: High-Pressure Metamorphism in the contect of the Alpine orogeny] Mitt.Österr.Miner.Ges. 150</ref>. Ich pozostatky spod austroalpínskych jednotiek vystupujú v troch tektonických oknách pri [[Engadinské okno|Engadine]], [[Tektonické okno Hohe Tauern|Vysokých Taurách]] a v [[Rechnitzké okno|rechnitzskom okne]]<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.