Pravoslávie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:OrthodoxCross.svg|right|140px|Pravoslávny kríž]]
'''Pravoslávie''', '''pravoslávna cirkev''' alebo '''ortodoxná cirkev''' ([[Gréčtina|gr]].
ὀρθός ''orthos'' správny, pravdivý + δόξα ''doxa'' názor,
učenie, sláva) je [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[cirkev]] zložená z viacerých územných cirkví,
ktoré dohromady
tvoria pravoslávne [[spoločenstvo]]. Pravoslávne cirkvi majú svoje počiatky v prvotnej
kresťanskej obci v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a ďálej vo východnej časti
[[rímska ríša|rímskej ríše]], preto bývajú niekedy označované aj ako [[východná cirkev]].
Pravoslávne cirkvi zdieľajú cirkevnú náuku a prax, preto sa o nich niekedy hovorí ako o
jedinej pravoslávnej cirkvi. Napriek tomu sa v nuanciách cirkevnej praxe medzi jednotlivými
miestnymi cirkvami objavujú odlišnosti.
Pravoslávna cirkev zachováva [[apoštolská postupnosť|apoštolskú postupnosť]] a jej učenie bolo formulováné na cirkevných snemoch, [[koncil]]och, medzi nimi má význačné miesto sedem [[ekumenický koncil|ekumenických koncilov]] v priebehu [[4. storočie|4.]] až [[8. storočie|8. storočia]]. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi [[východná cirkev|východnou]] a [[západná cirkev|západnou cirkvou]], ktoré viedlo až k [[veľká schizma|veľkej schizme]] ([[1054]]), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke [[Katolicizmus|katolíckej]] a medzi oboma cirkvami pokračuje [[dialóg]]. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolickej cirkvi]] v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové [[dogma|dogmy]] (prijaté na západe po roku [[1054]]) sú nezlúčiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.
Pravoslávie sa rozšírilo z Byzantskej ríše na územie Balkánskeho polostrova. Aj v súčasnosti
sa k pravosláviu hlási väčšina veriacich Srbska, Čiernej Hory, Bulharska, Grécka, Rumunska a
Macedónska. Pomerne veľké skupiny pravoslávnych kresťanov žijú aj na území Bosny a
Hercegoviny / medzi tamojšími Srbmi /, na území južného Albánska, ale aj medzi srbskými
komunitami v Chorvátsku, v južnom Maďarsku, v Nemecku či v zámorí. Pravoslávie sa rozšírilo
aj medzi východnými Slovanmi. Najväčšou pravoslávnou cirkvou je ruská pravoslávna cirkev,
ktorej veriaci žijú nielen na území Ruska, ale aj medzi Rusmi, ktorí žijú na území Estónska,
Lotyšska, Litvy, Kazachstanu, Uzbekistanu alebo medzi Rusmi v USA, v Kanade či v Austrálii.
Pravoslávie je tiež hlavným náboženstvom Ukrajincov, Bielorusov a obyvateľov Moldavska.
Na Kaukaze sa k pravoslávnemu kresťanstvu hlási väčšina obyvateľov Gruzínska a niektoré
menšie národy. Veľa pravoslávnych žije aj na území Libanonu, Sýrie, Jordánska a iných
krajín Blízkeho východu. V kolíske pravoslávia - v meste Carihrad (dnešný Istanbul), v
ktorom sídli ekumenický pravoslávny patriarcha, však žije pravoslávnych veľmi málo.
Podľahli perzekúciám zo strany Turkov po skončení prvej svetovej vojny. Menšie skupinky žijú
aj na území Poľska, Česka a vo Fínsku.
=== Pravoslávie na Slovensku ===
Príchodom vierozvestcov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] (Cyrila) a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorých v roku [[863]] poslal
byzantský cisár [[Michal III.]] na žiadosť kniežaťa [[Rastislav (knieža)|Rastislava]] sa byzantský obrad preukázateľne
dostal na naše územie. Preklad byzantskej liturgie do staroslovienčiny od Konštantína a Metoda
sa s menšími zmenami dodnes používa v pravoslávnych či [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolíckych]] bohoslužbách.
Na území Slovenska žijú pravoslávni kresťania na východnom Slovensku, v okolí miest Bardejov,
Svidník, Medzilaborce, Snina či Stará Ľubovńa. Ich centrom je mesto Prešov.
== Organizácia cirkvi ==
[[Obrázok:CerkiewMedzilaborce.jpg|thumb|300px|Pravoslávny [[chrám]] Sv. Ducha v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]]
Pravoslávna cirkev je spoločenstvom samosprávnych miestnych cirkví, z
nich každá je ''autokefálna'', tj. riadená vlastným najvyšším
predstaviteľom - prvým z miestnych [[biskup]]ov. Všetky svetové miestne
pravoslavné cirkvi sú zjednotené nie na princípe správy jedného
pozemského ústredia (hlavy), ale na princípe spoločnej pravoslávnej
viery, cirkevného učenia zakladajúceho sa na Svätom písme a posvätnej
Tradícii, a jednotou vo svätých Tajinách (sviatostiach). Jednotlivé
svetové pravoslávne cirkvi teda zdieľajú rovnakú [[viera|vieru]], základné
správno – [[politika|politické]] princípy a [[liturgia|liturgickú]]
[[tradícia|tradíciu]]. Pravoslávne cirkvi používajú pri liturgii buď
staré jazyky ako gréčtinu (v slovanských církvach často [[cirkevná
slovančina|církevnú slovančinu]], čo je novšia forma
staroslovienčiny), alebo súčasné národné jazyky. Biskupi, ktorí
predstavujú celú miestnú církev, sa nazývajú [[patriarcha|patriarchovia]],
[[metropolita|metropoliti]] nebo [[arcibiskup]]ovia.
Tí predsedajú biskupskej [[synoda|synode]], ktorá
predstavuje najvyššiu [[kánon|kanonickú]], vieroučnú a administratívnu
autoritu cirkvi.
Základnou organizačnou jednotkou Cirkvi Kristovej je cirkevná obec - čiže
farnosti (parochie) a prípadne [[monastier]]y. Z duchovného hľadiska je
základnou částicou Cirkvi cirkevný zbor miestných pravoslávnych veriacich,
ktorí sa zhromaždili spolu s riadne ustanoveným kňazom okolo svätého
prestolu a slúžia spoločné svätú Tajinu Eucharistie v jednote s celou
pravoslávnou cirkvou. Každé takéto eucharistické spoločenstvo je plným
prejavením celej pravoslávnej katolíckej (všeobecnej) cirkvi v tom čase a na danom
mieste so všetkou plnosťou jej duchovných darov. Sväté Tajiny takto
slúžené sú identické se svätými Tajinami vykonávanými kdekoľvek inde a inokedy v
jednote pravoslávnej cirkvi a sú celou pravoslávnou cirkvou uznávané
ako pravé a spasiteľné.
=== Pravoslávna církev v Českých zemiach a na Slovensku ===
Miestnu pravoslávnou církev v týchto krajinách tvorí
[[autokefalita|autokefálnu]] (samostatnú a nezávislú) jednotku
zloženou z pravoslávnej církvi v [[Česko|Českých zemiach]] a
pravoslávnej církvi na [[Slovensko|Slovensku]]. V Česku sa pravoslávna
církev delí na dve [[eparchia|eparchie]] (biskupstvá) – [[Praha|pražskú]] a
[[Olomouc|olomoucko]]-[[Brno|brnenskú]]; v Prahe sídli [[arcibiskup]].
Na Slovensku se církev delí taktiež na dve eparchie –
[[Prešov|prešovskú]] a [[Michalovce|michalovskú]], arcibiskup sídli v
Prešove. Vrcholným představiteľom celej miestnej církvi je
[[metropolita]], ktorým je tu tradične volený jeden z arcibiskupov (v
súčasnosti je podľa miestnej církevnej ústavy metropolitou buď arcibiskup
pražský nebo prešovský; metropolitu volí najvyšší správny orgán miestnej
církvi, čo je snem skladajúci sa zo zvolených duchovných i laikov).
== Pozri aj ==
* [[Ortodoxia]]
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/pravoslavie.html}}
[[Kategória:Náboženstvo]]
| |||