|
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = 252
|Rozloha = 44,72 (5435 ha)
|Počet obyvateľov = 1626
|Stav k = 31.12.2004
|}}
'''Kuchyňa''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Malacky|Malacky]]. V obci je rímskokatolícky [[kostol]] sv. [[Mikuláš]]a z roku [[1701]] a kaplnky sv. Anny, Panny Márie a sv. Rocha - pred rokom [[1700]].
Obec Kuchyňa leží v južnej časti Záhoria v tzv. Záhorskej nížine, ktorá leží na náplavovom kuželi pri západnom úpätí Malých Karpát na území, ktorému sa hovorí tiež Podhorie. Nad obcou sa rozprestierajú hlboké lesy Malých Karpát, v ktorých prevládajú listnaté porasty ako buk, dub, ale i hrab a z ihličnatých smrek. Miestami je i smrekovec. V lesoch Malých Karpát je vysadených i veľa čerešní, aby malo svoj pokrm i lesné vtáctvo. Pod obcou je druhé pásmo "búr"-borové lesy, v ktorom prevládajú ihličnaté borovicové porasty. Obec sa spomína v roku 1206. Patrila hradu Bratislava, neskôr grófom zo Sv. Jura a Pezinka, od 16. storočia panstvu Plaveč. V roku 1720 mala vinice, 4 mlyny a 94 daňovníkov. V roku 1828 bolo v obci 198 domov a 1424 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, výrobou náradia a brezových metiel. Na území obce sú 2 vodné nádrže, 3 rekreačné oblasti a 3 záhradkárske osady. Okrem peknej geografickej polohy je výhodou obce i dobré dopravné napojenie na Malacky a Bratislavu. V prevádzke je autobusová i vlaková doprava, ktoré spájajú obec s krajským i okresným mestom. Malacky sú vzdialené 18 km, Bratislava 43 km. Z Lozorna a Malaciek je možné napojenie na diaľnicu Brno-Bratislava.
Kuchyňa, v ktorej varí celá dedina
Najstaršie maďarské označenie Cuhnamezei znamená v preklade poľnú kuchyňu. Názov dediny prešiel rôznymi rečovými variantmi (Kuchinya, Konyha, Kuhna), ale vždy znamenal miesto, kde sa varí. Podľa legendy sa o pomenovanie obce pričinili zbojníci, ktorí sa usalašili pri tunajšom potoku. Lesy im poskytli dobrú skrýšu i priestor na zriadenie kuchyne, v ktorej si varili.
Neobyčajný názov kedysi obratne využil gróf Pálffy, ktorému patrila veľká časť Záhoria. Na jednej poľovníckej zábave sa stavil so svojimi spoločníkmi, že má takú „kuchyňu“, v ktorej pracuje dvesto kuchárok a jedna o druhej nevedia, čo varia. Neveriacich veľmožov priviedol do svojej jedinečnej Kuchyne s dvesto domami a rovnakým počtom kuchýň. Vďaka stávke vraj obec poznala celá uhorská šľachta.
Pri pohľade na dedinu – smerom od železnice – sa v pozadí pohoria črtá kopec Vysoká. Keď je jeho vrchol zahalený mračnami, miestni obyvatelia hovoria: „Vysoká má čepicu – bude pršat.“ Tento prírodný úkaz si zaiste zachovajú vo vedomí aj ďalšie generácie.
Dnes vás v tejto podhorskej dedine upútajú dve desiatky sakrálnych objektov, ktoré pripomínajú mohutné požiare, epidémie, záplavy. Koniec druhej svetovej vojny priniesol pohromu v podobe šestnásťtisíc zhodených bômb.
Možno práve tieto dejinné udalosti zakódovali v Kuchynčanoch silnú sociálnu súdržnosť. V prvej polovici 19. storočia tu existovala desiatka fundácií, ktoré by sme dnes nazývali nadáciami. Fondy sa tvorili zo sponzorských darov, ale aj z verejnej zbierky. Úroky slúžili na údržbu sakrálnych stavieb, sociálnu podporu žobrákov, sirôt a chudobných.
Odsúdená na zánik
Obec, ktorej chotár tvorí päť a pol tisíc hektárov, mala v päťdesiatych rokoch minulého storočia cez dve tisícky obyvateľov. Neskorší úbytok Kuchynčanov spôsobil trend sťahovania sa do miest, no rozvoj obce zabrzdili aj strategické plány vojenského letiska. V dedine so zakázanou výstavbou žilo sotva tisíctristo obyvateľov.
Kuchyňa je medzinárodne známa vďaka americkým leteckým jednotkám, ktoré cvičia na vojenskej leteckej základni. V rozhovore s miestnymi obyvateľmi však zistíte, že takmer osemdesiatročné letisko v nich nevzbudzuje hrdosť. Starosta Róbert Bujna naráta celý rad problémov, kvôli ktorým je letisko pre Kuchynčanov ekologickou i ekonomickou záťažou.
„Máme vypočítané, že obyvatelia na prevádzku letiska finančne doplácajú. Počas cvičných strelieb sa nedostanú do Malaciek najkratšou trasou, lebo je uzatvorená. Dopravu zdražuje aj zachádzanie autobusu na vojenskú základňu, na ktorej už nikto z miestnych obyvateľov nepracuje. V okolí letiska sa kvôli hluku znížila cena pozemkov. Armáda bezplatne využíva našu infraštruktúru a pri preberaní tajných dokumentov nám neraz uzatvorí aj poštu,“ hovorí.
Problém s letiskom sa vyhrotil, keď mu obecné zastupiteľstvo vyrúbilo o sto percent vyššiu daň než platia ostatné prevádzky. Výška poplatku je zdôvodnená štrnástimi rizikovými faktormi, ktoré musia obyvatelia znášať. Starosta tvrdí, že ministerstvo obrany míňa na opravu a prevádzku základne stovky miliónov korún, ale obci nie je ochotné zaplatiť daň, ktorá predstavuje 3,3 milióna korún.
„Máme právo sa ozývať, lebo Kuchyňa nedostala ani lopatu z rozdaného armádneho majetku, ktorý získali iné lokality. Dokonca, my sme za požičané stany a stoličky na letné obecné slávnosti museli zaplatiť armáde tridsaťšesťtisíc korún,“ odhaľuje boľavú realitu.
Pre obec je dobrá spolupráca s podnikateľskými subjektami existenčnou otázkou. Aj preto samospráva v Kuchyni zohľadnila pri zatrieďovaní podnikateľov do daňových skupín všetky druhy sponzorskej pomoci.
Vysoký kredit v obci má najmä cementáreň – firma Holcim Slovensko, a. s. Rohožník. „Napriek tomu, že nesídli v našom katastri, každoročne nám dáva na základnú i materskú školu a sociálne veci tridsaťtisíc Sk. V tomto roku vyhlásila pre región Záhoria súťaž o najlepšie projekty v oblasti ochrany životného prostredia, práce s mládežou a sociálne slabšími skupinami obyvateľstva,“ informuje nás starosta.
Kuchyňa zvíťazila v súťaži s projektom na dostavbu klubu mladých, za ktorý získala odmenu stopäťdesiattisíc korún. Vybudovanie takéhoto zariadenia víta celá dedina, lebo ju trápi vandalizmus mladistvých. Starosta verí, že klub v nepriaznivom počasí prichýli aj mamičky s deťmi.
Zelená zóna
Boom sťahovania sa obyvateľov na vidiek vdýchol aj Kuchyni novú perspektívu. V obci vzdialenej necelých trinásť kilometrov od diaľnice a asi štyridsať kilometrov od hlavného mesta sa predá akákoľvek nehnuteľnosť. Uvedomil si to aj známy spevák Oto Weiter. Z bývalého kultúrneho domu vybudoval penzión, v ktorom onedlho pribudne i reštaurácia a kaviareň.
Kuchyňa má dnes vyše tisícšesťsto obyvateľov a starosta má o jej rozvoji jasnú predstavu: „Tým, že sme pod horami na úpätí Malých Karpát a máme tu dve vodné nádrže, patríme do zelenej zóny Záhoria. Popri šesťstopäťdesiatich domoch sa tu nachádza aj štyristopäťdesiat záhradných chát. Cez víkendy a prázdniny tu máme druhú dedinu z rekreantov. Rekreačná oblasť je prioritou, veď dedina leží na hranici chránenej krajinnej oblasti. Namiesto výstavby priemyselných podnikov sa chceme zamerať na cestovný ruch. Po vykúpení pozemkov nad vodnou nádržou by sme mohli vybudovať penzión, postaviť športoviská a ponúknuť návštevníkom rôzne atrakcie.
„O stavbe čistiarne odpadových vôd snívali všetci moji predchodcovia,“ hovorí starosta. Obec využila grantovú výzvu Európskej únie, do ktorej sa mohli zapojiť aj regióny Bratislavského kraja a získala na jej vybudovanie 19,5 miliónov Sk. Bola to posledná šanca využiť Phare z roku 2003 na získanie prostriedkov z predvstupových fondov.
„Podpis na zmluve je určite jedným z najdôležitejších v mojom živote. V poslednej fáze mohol byť dôvodom na vyradenie aj rozdiel jednej stotiny eura,“ priznáva.
V obci je evidovaných len šesťdesiat uchádzačov o prácu. Do aktivizačných prác sa zapojilo šesť záujemcov. Namiesto poľnohospodárskeho družstva tu pôsobí firma Gestüt Güttler Hof. Nový majiteľ chová kone, kravy a obrába tristo hektárov ornej pôdy. Pracovné príležitosti poskytuje aj firma Hydro BG vyrábajúca betónové žľaby. Ďalej je tu píla, veľa menších stavebných firiem, obchodníci a krajčírky. Ľudia dochádzajú za prácou do Malaciek a Bratislavy a z veľkej časti do priemyselných parkov na Záhorí.
O tom, že Kuchynčania sa hlásia k svojmu názvu nielen na papieri, ale aj kuchárskym umením, svedčí už druhý ročník súťaže Varí celá dedina. Aktérom podujatia je každý, kto prinesie akýkoľvek pokrm. Drevené varešky s dátumom podujatia sú pre skôr narodených cennými trofejmi. Naposledy skončilo v tombole až štyristo pokrmov.
Na lúke za dedinou sa obyvatelia 8. mája, rok čo rok, stretávajú pri obrovskej vatre. Tradične ju stavali regrúti – odvedenci. Už takmer desaťročie sa teší obľube triatlon. Muži súťažia aj ako jednotlivci, ostatné kategórie v družstvách. Disciplínami sú plávanie, beh a cyklistika v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov.
Najväčším sviatkom v obci boli a sú hody. Prvé sa konajú začiatkom júla a okrem nich sa Kuchynčania tešia aj na takzvané Katerinské. Pokračovaním víkendových hodov sú v pondelok hodky pre dôchodcov. V penzióne O. Weitera jubilanti dostanú darčeky a každý z účastníkov vyhrá nejakú maličkosť v tombole.
V bývalej fare je zriadený klub dôchodcov a stredisko osobnej hygieny s možnosťou oprať bielizeň a šatstvo. Priamo z dediny sa tu stravuje tridsať dôchodcov. Imobilným pacientom sa rozváža strava v obedároch. Priestory slúžia aj na záujmovú činnosť rôznych spolkov a organizácií.
Medzi dolným a horným koncom dediny je takmer šesťkilometrová vzdialenosť. Jazda na bicykli udržiava domácich v stálej kondícii. V auguste sa piati Kuchynčania zúčastnili na tradičnej cyklopúti. Náročná – tisícdvestokilometrová trasa – viedla tento raz z Bratislavy do Kolína nad Rýnom na stretnutie mládeže s pápežom.
Občania sa v prípade akéhokoľvek nešťastia majú na koho spoľahnúť. Členstvo v hasičskom zbore sa dedí už niekoľko generácií. Dobrovoľný hasičský zbor okrem tradičných osláv svätého Floriána robí v domácnostiach aj požiarne prehliadky.
Poľovnícky spolok je dôkazom, že lokalita bola od pradávnych dôb bohatým revírom na lovnú zver a vtáctvo. Od napustenia vodnej priehrady sa tu aktivizuje aj Rybársky spolok.
{{Slovenský výhonok}}
| 