Bowenova reakčná schéma: Rozdiel medzi revíziami

Bowen pri výskume nebol schopný zohľadniť niektoré podmienky, ktoré sa reálne vyskytujú v prírode. Pri pokračujúcej kryštalizácií sa totiž postupne mení zloženie zvyšku taveniny, zbavenej vykryštalizvaných minerálov<ref>Reichwalder, P. a Jablonský, J. (2003): ''Všeobecná geológia 1.'' Bratislava, Univerzita Komenského, 239 s.</ref>. Ďalšie minerály, ktoré krystalizujú neskôr, tak musia vznikať z menšieho množstva prvkov, čo má za následkok postupnú zmenu ich chemického zloženia a tým aj celkovej kryštálovej stavby. Príkladom je [[olivín]], ktorý sa postupne mení z [[Horčík|Mg]]-bohatej odrody - [[feorsteritforsterit]]u na [[Železo|Fe]]-bohatý variant [[fayalit]]. Tento proces sa tiež označuje ako [[frakčná kryštalizácia]].

Schéma je rozdelená na dve časti, ktoré sú pri vyšších teplotách nezávislé a až pri nižších teplotách sa spájajú do jednotného radu. V zjednodušenom pohľade možno sledovať, že najprv kryštalizujú bázické, neskôr intermediárne až nakoniec kyslé minerály. Pravá časť je označovaná ako kontinuitná séria (vznikajú postupné tuhé roztoky [[Skupina živca|živcov]]<ref name="Klein">Klein, C., 2006, ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>) a ľavá ako diskontinuitná ([[Fe]]-[[Horčík|Mg]]) séria (zloženie sa mení po prekročení kritických hodnôt skokmi<ref name="Klein"/>). Prvý minerál kryštalizujúci z diskontinuitnej schémy je na Mg bohatý [[olivín]]. Ten vzniká za vysokých teplôt a tlakov. Ako teplota klesá vznikajú náhle Fe-olivíny a Fe-[[pyroxén]]y, [[amfibol]]y a [[biotit]]. V kontinuitnej schéme je najvyššie postavený bázický na [[vápnik]] živec [[anotrit]], ktorý tiež vzniká pri vysokých teplotách a tlakoch. Pri pokračovaní kryštalizácie počas chladnutia postupne kryštalizujú [[bytownit]], [[labradorit]], [[andezín]], [[oligoklas]] a až nakoniec [[sodík|sódnysodný]] živec [[albit]], ktorý je už celkom svetlý. Zvyškové taveniny oboch sérií už majú porovnateľné zloženie. Všeobecne možno povedať, že je bohatá na [[kremík]], ale aj [[draslík]] a [[hliník]]. Tieto prvky môžu pri klasajúcej teplote vytvárať draselný živec [[ortoklas]], za dostatčnej prítomnosti [[fluidum|fluíd]] vzniká aj [[muskovit]]. Následne je tavenina tak ochudobnená o iné prvky, že pri najnižšej teplote okolo 570°C vzniká prevažne už iba [[kremeň]].

== ExternalExterné linksodkazy ==