Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami

[[Obrázok:Czerwony Klasztor a1.jpg|right|thumb|250px|Červený kláštor s dominantným kostolom sv. Antona Pustovníka]]

'''Červený kláštor''' je kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka [[Lipník (prítok Dunajca)|Lipník]] do prielomu [[Dunajec|Dunajca]] v [[Pieninský národný park|Pieninskom národnom parku]] v obci [[Červený Kláštor]] v okrese [[Okres Kežmarok|Kežmarok]].

 

 

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 pri obci [[Lechnica]]. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – [[Kartuziáni|kartuziánov]] (v rokoch 1320 – 1567) a [[Kamalduli|kamaldulov]] (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Mnísi – pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z lat. clausus, t.j. uzavretý). Obývali samostatné domčeky – cely, pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.

 

Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].

Hlavnými stavbami sú [[Gotika|gotický]] jednoloďový kostol sv. Antona Pustovníka (jeho stavbu začali po r. 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná po r. 1400 k severnej strane kostola) a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj cimburie. V ostatnom priestore boli samostatné domce pre mníchov.

 

{{projekt|commons=Category:Červený Kláštor}}

 

 

* Štefan Pisoň, ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku'', Osveta, Martin, 1973

* Vendelín Jankovič, ''Národné kultúrne pamiatky na Slovensku'', Osveta, Martin, 1984