Príčiny druhej svetovej vojny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alexbot (diskusia | príspevky)
Riadok 9:
==== Nemecko ====
 
[[Nemecko]] bolo najvýznamnejším a najagresívnejším [[Európa|európskym]] nespokojným štátom. Jeho územná strata bola rozsiahla, Nemecko bolo čiastočne rozdelené a milióny Nemcov sa ocitli v niektorých novovzniknutých „neprirodzených“ a „slabých“ štátoch pod nadvládou iných národov. Nemci to pociťovali ako nespravodlivosť najmä v súvislosti s tým, že sa na ich území vôbec nebojovalo. Väčšina radových [[vojak]]ov a nižších dôstojníkov, ako aj obyčajných obyvateľov, sa cítila podvedená povojnovým usporiadaním, ktoré pre nich bolo omnoho horšie, ako to ktoré im v dobe [[kapitulácia|kapitulácie]] sľuboval americký prezident [[Woodrow Wilson]], a vlastne ani nechápala, prečo bolo nutné kapitulovať. Nechápali úplnú beznádejnosť postavenia [[Centrálne mocnosti|Centrálnych mocností]] v roku [[1918]] a výsledok vojny pre nich bol trpkou zradou, ktorú zinscenovala Dohoda a nemecké vedenie. Mohutná [[hospodárska recesia]], ktorá v Nemecku po vojne prepukla sa vystupňovala, podobne ako inde vo svete, na prelome 20. a 30. rokov, vyniesla k moci [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], charizmatického rečníka, ktorý sa presadil zvládnutím hospodárskej [[recesia|recesie]] a [[inflácia|inflácie]] (aj keď v mnoho ohľadoch iba umelým a dočasným), jednak agresívnym programom vo vzťahu k zahraničiu, ktorý mal vrátiť Nemecku jeho veľkosť

eľkosť, jednak nárdnostnou kartou na ktorú vsadil.
 
prva svetova vojna bi nebola kebi neboli cigani a zidia
 
Hitler vsadil na [[nacionalizmus]] a [[antisemitizmus]], ktoré sa v povojnových podmienkach v Nemecku rozrástli a neskôr dostali súhrnný názov nacionálny-socializmus, alebo skrátene [[nacizmus]]. Jeho program vychádzal z odmietnutia [[Versaillský systém|versaillského systému]]. Pod jeho vedením Nemecko prestalo platiť [[reparácia|reparácie]], znovu vyzbrojilo armádu a začalo ju rozširovať, obsadilo demilitarizované [[Porýnie]], pripojilo k Nemecku späť [[Sársko]]. Otvorene začalo hovoriť o spojení sa s [[Rakúsko]]m, (čo v roku [[1938]] sčasti násilne uskutočnilo) a začalo vznášať územné nároky proti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] ([[Sudety (región)|Sudety]]) a po ich presadení aj proti [[Poľsko|Poľsku]]. S každým krokom tohto plánu, ktorý bol sprevádzaný ústupkom zo strany [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]], ktoré už ničím nepripomínali sebavedomých víťazov, rástla Hitlerova popularita a podpora medzi ľudom. Veľmi šikovne pritom využíval spory a boľavé rany medzi svojimi nepriateľmi, ako bol spor o [[Tešínsko]] medzi Česko-Slovenskom a Poľskom. Definitívnu dôveru a absolútnu moc získal v roku [[1939]], keď bez boja a za skoro až smiešnych protestov Francúzska a Británie, dorazil Česko-Slovensko (podľa niektorých historikov sa tak stalo už o pol roka skôr uzatvorením [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]]). S podporou [[Taliansko|Talianska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a ďalších satelitov Hitlerova odvaha ešte vzrástla, a keď sa mu podarilo dohodnúť sa o rozdelení sféry vplyvu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] (pozri [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] a s ním súvisiace zmluvy a dodatky) a získať tak dôležitého spojenca, bola pre neho [[vojna]] otvorená. Prvou obeťou, ktorá sa bránila, bolo Poľsko.