Križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

'''Križiackymi výpravami''' nazývame v dejinách vojenské [[Kolonizácia (osídľovanie)|kolonizačné]] výpravy [[Západná Európa|západoeurópskych]] šľachticov vyhlasované [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckou cirkvou]] v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohl'adu církve) neveriacim a [[kacír]]om. Prvýkrát boli vyhlásené [[pápež]]om [[Urban II.|Urbanom  II.]] [[27. november|27. novembra]] [[1095]] na [[KlermontskýClermontský koncil|koncile]] vo francúzskom meste [[Clermont-Ferrand]]. Priamou príčinou bolo narastajúce ohrozenie východných štátov európskeho kontinentu [[Turci|Turkami]] a inými [[islam|moslimskými]] národmi. Heslo križiakov, alebo skôr ich vedúca myšlienka mala byť "oslobodenie [[Ježiš Kristus|Kristovho]] hrobu z rúk barbarovneveriacich". Tentoa tento cieľ, ak dosiahli, vždy dosiahli len- dočasne, ale vždy len po rokovaniach s druhou stranou. Kým však boli obe strany ochotné rokovať, bolo často preliate veľké množstvo krvi.

Križiacke výpravy spočiatku smerovali do krajín východného [[Stredomorie|Stredomoria]] (križiacke výpravy v užšom zmysle). Tieto výpravy, hoci mali [[vojna|vojenský]] charakter, priniesli európskemu svetu množstvo technických a iných poznatkov. Európania sa na [[Blízky východ|Blízkom Východe]] priučili napr. arabskej [[astronómia|astrónomii]], [[numerológia|numerológii]], ale aj umývaniu rúk pred jedlom. Neskôr sa ako križiacke výpravy, označovali všetky vojenské výpravy, ktorých cieľom bolo bojovať za tzv. pravú [[viera (náboženstvo)|vieru]] (jej rozširovanie alebo očisťovanie od bludov) z hľadiska katolíckej cirkvi. Za križiacke výpravy bol považovaný aj boj [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] proti [[labe|polabským]] [[Slovania|Slovanom]] ([[Prusko|Prusom]]) a [[Poliaci|Poliakom]], boj [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] proti [[husiti|husitskému]] revolučnému hnutiu, boje v [[Uhorsko|Uhorsku]] a, na [[Balkán]]e proti [[Osmania|Osmanom]] a vojna proti Maurúm na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] pod.

Križiakmi sa (aspoňpo spočiatkulatinsky ''crucesignati'') sa ich účastníci volali preto, lebo ich spoločným znakom bol červený kríž na odeve.