Čerenkovovo žiarenie: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 316 bajtov ,  pred 12 rokmi
vlastnosti
(vlastnosti)
Podobným spôsobom môže nabitá častica prechádzajúca látkovým prostredím vytvoriť svetelnú rázovú vlnu.
 
Na obrázku prechádza častica (červená šípka) látkovým prostredím s rýchlosťou <math>v_c</math>. Pomer medzi rýchlosťou častice a rýchlosťou svetla zadefinujeme ako <math>\beta=v_c/c</math>, kde <math>c</math> je rýchlosť svetla. ''n'' je [[index lomu|indexom lomu]] prostredia a teda vyžiarené [[elektromagnetické žiarenie|svetelné vlny]] (modré šípky) sa pohybujú rýchlosťou :<math>v_{em}=c/n</math>.
 
Ľavý roh trojuholníka predstavuje polohu častice v určitom počiatočnom časovom momente (''t''=0). Pravý roh trojuholníka je polohou častice v neskoršom čase t. Za tento čas ''t'', prejde častica vzdialenosť
 
:<math>x_c=v_ct=\beta\,ct</math>
 
[[Image:Arcsec.png|right|thumb|Graf závislosti uhlu <math>\theta</math> Čerenkovovho žiarenia od indexu lomu prostredia a rýchlosti nabitej častice, ktorá ním prechádza. <math>\theta= \arcsec n\beta</math>]]
 
zatiaľ čo vyžiarené EM vlny prejdú vzdialenosť
 
:<math>x_{em}=v_{em}t=\frac{c}{n}t</math>
 
teda:
:<math>\cos\theta=\frac1{n\beta} \qquad \Rightarrow \qquad \theta=\arccos\frac1{n\beta} = \arcsec n\beta</math>
 
Keďže je tento pomer nezávislý na čase, je možné použiť ľubovoľné časy a vytvoriť [[Podobnosť (filozofia)|podobné trojuholníky]]. Uhol zostáva rovnaký, čo znamená že vlny vytvorené medzi počiatočným časom ''t''=0 a konečným časom ''t'' budú vytvárať podobné trojuholníky so splývajúcimi pravými rohmi.
 
== Vlastnosti ==
 
Celková intenzita Čerenkovovho žiarenia je úmerná rýchlosti nabitej častice ktorá ho vyvolala a počtu takýchto častíc. Na rozdiel od [[fluorescencia|fluorescenčného]] alebo [[stimulovaná emisia|emisného]] [[elektromagnetické spektrum|spektra]], ktoré majú v spektre charakteristické vrcholy, je Čerenkovovo žiarenie spojité. V okolí vlnových dĺžok viditeľného svetla je relatívna intenzita vyžarovania približne úmerná frekvencii. To znamená, že vyššie frekvencie (kratšie [[vlnová dĺžka|vlnové dĺžky]]) sú v Čerenkovovom žiarení intenzívnejšie. To je dôvod toho, prečo viditeľné Čerenkovovo žiarenie pozorujeme v modrej farbe. V skutočnosti je väčšia časť Čerenkovovho žiarenia v [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovej]] časti spektra - len pri dostatočne urýchlených nabitých časticiach sa jeho časť stáva viditeľnou; citlivosť ľudského oka vrcholí pri zelenej farbe, a je veľmi nízka vo fialovej časti spektra.
 
[[Kategória:Žiarenie]]
212

úprav