Elita: Rozdiel medzi revíziami

 

Pôvodne bol tento termín používaný v súvislostiach s predmetmi a výrobkami vysokej [[kvalita|kvality]], až na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]] tento pojem začal byť používaný pri označovaní osôb určitej [[sociálna skupina|spoločenskej skupiny]].

 

Termín „elitistický“ sa používa aj '''pejoratívne''' k označeniu názorov [[propaganda|propagujúcich]] výhody menšiny na úkor [[väčšina|väčšiny]].

 

Elitizmom je nazývaný taký prístup k [[politika|politike]] a k [[história|histórii]], ktorý vyjadruje presvedčenie, že [[spoločnosť]] je vždy ovládaná [[menšina|menšinou]] (elitou), ktorá v nej uskutočňuje hlavné rozhodovanie a sústreďuje [[moc]] vo svojich rukách.

 

# ovládanú triedu, tj. non-elitu.

 

 

== Nástroje udržiavania dominantného postavenia ==

Väčšina teoretikov elít tvrdí, že elita si uchováva svoje [[dominancia|dominantné]] postavenie prostredníctvom kombinácie nátlaku a [[manipulácie]].

 

 

Elita sa takmer nikdy nevzdáva dobrovoľne svojej [[dominancia|dominancie]]. Rozhoduje o dosadzovaní na vedúce miesta a môže sa pokúsiť zvýhodniť vlastnú [[rodina|rodinu]], príbuzných či priateľov. Elitisti tiež často využívajú predovšetkým [[ideológia|ideológiu]] v ospravedlnení elity a jej uchopení a držby [[moc]]i, i keď stáva sa, že elita v záujme svojho udržania moci použije nátlak.

 

== Pád elít ==

Napriek obrovskej moci nie sú schopné elity si svoje postavenie vždy a navždy udržať. [[História]] je v zmysle teórie elít záznamom striedania sa elít. Pád elity tieto teórie obvykle vysvetľujú vzlyhaním [[politická|politickej]] obratnosti či politickej vôle. Bežným vysvetlením je, že elita môže byť čím ďalej uzatvorenejšou a nemusí sa jej podariť otvoriť sa novým ideám a [[asimilácia|asimilovať]] nových členov. [[hodnota|Hodnoty]] a priority elity tak narážajú na hodnoty a priority spoločnosti ako celku, čo vyvoláva vznik kontra-elity, ktorá schopná [[mobilizácia|mobilizovať]] masu je a dokáže nájsť v nej oporu pre nahradenie zavedenej elity novou [[vláda|vládnúcou]] [[sociálna skupina|skupinou]].

Východiskom teórií elít je poznanie, že ľudia sú [[biológia|biologicky]] a [[psychológia|psychologicky]] rôznorodí. Táto nerovnosť má byť základom prirodzenej a večnej [[spoločenská nerovnosť|spoločenskej nerovnosti]] a z nej vyplývajúceho [[hierarchia|hierarchického]] rozvrstvenia každej spoločnosti.

 

Elitizmus má dve hlavné odnože:

 

== Klasickí predstavitelia teórie elít ==

Najvýznamnajšími '''klasickými predstaviteľmi teórie elít''' sú [[Henri de Saint-Simon|C. H. Saint-Simon]], [[Friedrich Nietzsche|F. Nietzsche]], [[Karl Marx|K. Marx]], [[Gaetano Mosca|G. Mosca]], [[Vilfredo Pareto|V. Pareto]], [[Roberto Michels|R. Michels]].

 

[[Taliansko|Taliansky]] politický [[sociológia|sociológ]] [[Gaetano Mosca]] hovorí o [[vládnúca trieda|vládnúcej triede]], čo je elita [[moc]]i a [[vplyv]]u.

 

Základom politickej nadvlády môže byť [[vlastníctvo]] [[výrobné prostriedky|výrobných prostriedkov]], vojenská sila, kňažský stav alebo i [[byrokracia|byrokratická]] kvalifikácia.

 

[[Vilfredo Pareto]], ďalší z predstaviteľov [[Talianska politická sociológia|talianskej politickej sociológie]],

používá na rozdiel od Moscu priamo termín elita, a to pre všetky oblasti ľudskej činnosti. Zvlášť sa však - rovnako ako Mosca - sústreďuje na oblasť moci.

 

POdľa Pareta sú k vláde potrebné dva [[psychológia|psychologické]] typy:

 

 

Vládnúca elita jedného typu je v dôsledku svojej neschopnosti vysporiadať sa s udalosťami nahradená elitou druhého typu. .

 

Podľa Pareta je model cirkulácie elít univerzálny pre celé [[dejiny]].

 

== Moderní kritici reálnej demokracie ==

 

Téma elity sa objavuje napr. u [[Harold D. Lasswell|Harolda D. Lasswella]], dostal sa k nej pri skúmaní násilia, [[štát]]u, [[ideológie]], [[revolúcie]] a [[propaganda|propagandy]]. Všetky tieto fenomény sú podľa neho dôsledkom činnosti malej kvalifikovanej [[sociálna skupina|skupiny]] ľudí, ktorí sú schopní učiť nielen inýché, ale tiež seba.

 

== Rozvrstvenie elity a non-elity ==

Slovo elita získalo vďaka ideologickému pôsobeniu skupín s výsadným postavením oproti pôvodnému poňatiu (vybraní ľudia, ktorí v určitom systéme či subsystéme zaujímajú vedúcu alebo inú významnú úlohu) posunutý význam. Príslušníkom elity sa často nekriticky prisudzujú vyššie kvality už len vďaka príslušnosti k tejto privilegovanej skupine ľudí. Tento pohľad popiera okkrem iného aj [[Stanfordský väzenský experiment]]. Dokázal, že elita a non-elita vznikne i v skupine úplne rovnorodých ľudí. Rozvrstvenie na tieto dve skupiny bolo v tomto prípade výhradne dielom náhody a šťastia, pretože rozvrstvenie nastalo prostredníctvom losovania. Obe skupiny však už v priebehu niekoľkých hodín vykazovali vlastnosti elity a non-elity

 

== Externé odkazy ==

* {{filit|fve/elita.html}}

 

[[Kategória:Spoločnosť]]