Alchýmia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 21 bajtov ,  pred 13 rokmi
more pravopisných a hlavne gramatických chýb ešte ostalo...
d (ar)
(more pravopisných a hlavne gramatických chýb ešte ostalo...)
'''Alchýmia''' (prostredníctvom [[arabčina|arab.]] {{ar|الكيمياء}} ''al-kímijá’'') je protovedecká a [[filozofia|filozofická]] disciplína, ktorá kombinuje prvky [[chémia|chémie]], [[metalurgia|metalurgie]], [[fyzika|fyziky]], [[medicína|medicíny]], [[astrológia|astrológie]], [[sémiotika|sémiotiky]], [[mystika|mystiky]] a [[umenie|umenia]]. Alchýmiu praktizovali v [[staroveký Egypt|starovekom Egypte]], [[India|Indii]], [[Čína|Číne]], [[staroveké Grécko|starovekom Grécku]], [[Rím]]e, islamskej ríši a nakoniec v [[Európa|Európe]] do konca [[19. storočie|19. storočia]] v sieti škôl a filozofických systémov starých aspoň 2500 rokov.
 
Vychádza z náuky o príbuznosti a premenách [[látka|látok]] a zameriava sa na proces zdokononaľovaniazdokonaľovania prírody, skúma prirodzenosť tiel a ich meniacu sa silu.
 
Snahy alchymistov sa označujú ako [[Veľké dielo]] (''Opus Magnum''). Predstava rastu poukazuje na fakt, že človek nemôže urobiť [[strom]], ale môže sa podieľať na jeho pestovaní (v prenesenom slova zmysle, podieľať sa na Diele Božom). Alchymisti nepoužívali [[vedecká metóda|vedeckú metódu]]. Všetky ich „poznatky“ neskôr materialistická veda označila za banálne, obmedzené, nesprávne alebo aspoň nezmyselné. Napriek tomu bola alchýmia jedna z hlavných predchodcov moderných [[veda|vied]] a starým alchymistom vďačíme za objavenie mnohých látok a procesov, ktoré sú dnes dôležité pre modernú [[chémia|chémiu]] a [[kovospracujúci priemysel]]. Dnes je alchýmia zaujímavá hlavne pre [[história vedy|historikov vedy]] a [[filozofia|filozofie]], pre svoj mystický, ezoterický a umelecký aspekt.
Slovo ''alchýmia'' pochádza z [[arabčina|arabského]] {{ar|الكيمياء}} ''al-kímijá'' alebo {{ar|الخيمياء}}''al-chímijá''), ktoré je pravdepodobne vytvorené z predpony ''al-'' a [[gréčtina|gréckeho]] slova ''chumeia'' ({{el|χυμεία}}) znamenajúce „zlievať spolu“, „zvárať“, „spájať“ (z ''khumatos'' „ten ktorý je poliaty“). Podľa predpisu [[Dioklecián]]a, napísaného asi v roku [[300]] po Kr. v Grécku, proti „starovekým dielam Egypťanov, ktoré vyjadrovali ''khēmia'' ako transmutáciu [[zlato|zlata]] a [[striebro|striebra]]“.
 
PrepokladaloPredpokladalo sa, že arabské slovo ''al-kímijá'' vlastne znamená „egypskú„egyptskú vedu“, vypožičaním [[koptčina|koptského]] slova pre „Egypt“ ''kēme'' (alebo jeho ekvivalentu v starovekom [[Bohairic]]kom dialekte koptčiny, ''khēme''). Koptské slovo bolo vytvorené z démotického ''kmỉ'', zo starého [[egypt]]ského jazyka ''kmt''. Staroveké egyptské slovo uvádza obe krajiny a farbu „čierna“ (egypt bola čierna krajina, pri kontraste ku „červeným krajinám“ púštnych oblastí), preto tento etymologický význam môže taktiež vyjadrovať označenie „egyptskej čiernej mágie“. Napriek tomu je táto teória iba príklad [[ľudová etymológia|ľudovej etymológie]].
 
== Celkový prehľad ==
Alchymisti boli všeobecne vnímaní ako podvodníci, blázni a [[šarlatán]]i ktorí sa snažili zmeniť [[olovo]] na [[zlato]] a verili, že [[vesmír]] sa skladá zo [[štyri elementy|štyroch základných prvkov]] - zeme, vetra, ohňa a vody. Trávili väčšinu svojho času vytváraním zázračných liekov ([[Panacea|všeliekov]]), [[jed]]ov a magických [[elixír]]ov.
 
Tento názor možno z určitého pohľadu označiť za nelichotivý. Mnohí alchymistiialchymisti boli skutočne šarlatáni a podvodníci, mnohí však boli „protovedeckí“ - skúmali a robili pokusy s prírodnými chemickými látkami bez vedeckých pomôcok a postupov, ktoré sú dnes k dispozícii. Museli sa spoliehať na nesystematické pokusy, tradičné znalosti, odhady a množstvo špekulatívnych myšlienok, ktorými napĺňali už existujúce vedomosti. Táto chyba [[mysticizmus|mysticizmu]] bola neodvratná: ranní alchymisti sa mýlili v tom, že chemické transformácie opisovali ako magické javy riadené nezrozumiteľnými zákonmi, ktoré vtedy nebolo možné pochopiť. Objavenie špecifickej metódy zmeny hrudy zeme ([[ruda|rudy]]) na lesklý kov znamenalo začatie špekulácii o zmene kovu na nejaký iný.
 
V rovnakom čase bolo alchymistom jasné, že „niečo“ sa v [[chemická reakcia|chemických procesoch]] zachováva, dokonca aj v najviac dramatických zmenách fyzického štádia alebo zovnajškuzovňajšku. Látka obsahuje nejaké „princípy“ ktoré môžu byť ukryté pod mnohými vonkajšími znakmi, ale napriek tomu môžu byť rôznymi metódami odhalené. Počas celej histórie tejto disciplíny alchymisti bojovali s pochopením týchto metód, hľadali nejaký zmysel vo výsledných chemických reakciách, ktoré boli často ovplyvňované nečistými alebo zle označenými činidlami, nedostatkom presných meraní a mätúcimi názvami.
 
Napriek ťažkostiam a mnohým zlým výkladom, alchymisti zaznamenali veľký pokrok v porozumení prirodzeného sveta. Ďakujeme im za objavenie dôležitých látok a chemických procesov, ktoré vydláždili cestu pre modernú chémiu a nesú stále hlavnú oporu pre dnešnú chémiu a [[metalurgia|metalurgické procesy]].
=== Zmena smerovania alchýmie ===
 
Najznámejšie ciele alchymistov boli premena obyčajných [[kov]]ov na [[zlato]] alebo [[striebro]], vytvorenie „[[všeliek]]u“, odstránenie všetkých chorôb a predĺženie života. V [[stredovek]]u európski alchymisti investovali najviac času na hľadanie „[[kameň murdcov|kameňa murdcov]]“ - mystickej látky, ktorá by mohla odstrániť všetky [[choroba|choroby]] a zároveň predĺžiť život. Napriek tomu, nemožno zabudnúť na hlavný dôvod, prečo sa alchymisti stáročia tešili takej obľube a podpore. Nebol to [[mysticizmus]] a filozofické premýšlaniepremýšľanie, ale ich svetské príspevky pre dobový „chemický“ priemysel, testovanie a rafinácia rudy, spracovanie kovov, tvorba [[atrament]]u, farieb, [[kozmetika|kozmetiky]], pokrok pri výrobe [[keramika|keramiky]] a v [[sklárstvo|sklenárstve]], výťažkov z rastlín, nápoje, a podobne (Zdá sa, že zhotovenie [[Aqua vitae]] "vody života" bol pre európskych alchymistov veľmi populárny „experiment“).
 
Na druhej strane, alchymisti nikdy nemali dôvod na oddeľovanie fyzikálnych (chemických) aspektov z metafyzických interpretácií. Na jednej strane nedostatok pomenovaní pre chemické koncepty a procesy a na druhej strane potreba utajovania viedli alchymistov k tomu, aby si prepožičiavali termíny a symboly z [[biblia|biblickej]] alebo [[pohan]]skej [[mytológia|mytológie]], [[Astrológia|astrológie]], [[kabbalah]]u a iných mystických a tajuplných oblastí. Toto zmenilo jednoduchý návod na ťažko pochopitelnépochopiteľné magické zaklínadlo.
 
Počnúc starovekom, alchymisti kládli čoraz väčší dôraz na metafyzické aspekty, metafory pre duchovné podstaty a transformácie ako na ozajstné základy alchýmie - chemické látky a materiálne procesy. Premena obyčajných kovov na zlato a vytvorenie všelieku symbolizovala evolúciu nedokonalého, chorého, pominuteľného štádia ku perfektnému, zdravému a neskorupovateľnémuneskorumpovateľnému štádiu. [[Kameň mudrcov]] vtedy reprezentoval mystický kľúč, ktorý spôsobil napredovanie tohto „zlého“ vývoja. Tieto ciele symbolizovali vývin alchýmie z nevzdelanosti ku osvietenej vede a kameň predstavoval nejakú skrytú, spirituálnu pravdu alebo moc, ktorou smeroval ku „najvyššiemu“ cieľu. V dielach, ktoré sú napísané k tejto téme, sa nacházajúnachádzajú tajné [[Alchemický symbol|alchymistické symboly]], diagramy a textové obrazce, v ktorých alchymisti typicky zaznamenávali viacnásobné významy, alegórie a odkazy na rovnako tajuplné práce. Tie museli byť laboratórne „dekódované“ za účelom objavenia ich pravých významov.
 
Niektorí vedci teraz vidia duchovnú a metafyzickú alegóriu ako najcennejší aspekt alchýmie a zdôrazňujú, že vývoj chémie mimo alchýmie bola „chyba“ z originálnej hermetickej tradície. Iná názorová skupina na to pozerá z druhého hľadiska: pre nich, cesta od materiálnej strany alchýmie k modernej chémii bola „priama“, zatiaľ čo metafyzicky orientovaná alchýmia bola „zle orientovaná“, nikam neviedla. V každom prípade, interpretácie niektorých podvodníkov zmenšovalo úsilie tých, ktorí sa snažili rozšíriť vtedajšie poznanie.
[[Obrázok:Alchemy-Digby-RareSecrets.png|náhľad|vpravo|350px|Vysvetlenie symbolu zo 17. storočia. Symboly sa používali v alchýmii aj v [[astrológia|astrológii]].]]
 
Alchýmiu obklopuje niekoľko filozofických tradícií, preklenutých niekoľkými stovkami rokov a troma kontimentamikontinentami. Tieto tradície majú záľubu v tajuplných symboloch, ktoré robia jazyk alchymistov ešte viac zložitejším.
 
Alchýmia sa vyvíjala v najmenej v dvoch hlavných smeroch, ktoré boli prevažne nezávislé, hlavne v ich začiatkoch:
=== Alchýmia starovekom Egypte ===
 
Za pôvodnupôvodnú krajinu západnej alchýmie môžme považovať [[staroveký Egypt]]. [[Metalurgia]] a [[mystika|mysticizmus]] boli v starovekom svete neoddeliteľne spojené, zmena hocakej rudy na lesklý kov sa ľuďom vtedajšej doby pripadala ako mágia riadená tajuplnými pravidlami. Predpokladá sa, že alchýmia bola v starom Egypte dominantou kňažskejkňazskej triedy.
 
Egyptská alchýmia je známa hlavne vďaka starodávnym (helénskym) [[grécko|gréckymi]] filozofom, ktorí často prepisovali egyptské diela do [[islam]]ských prekladov, ktoré pretrvali omnoho dlhšie ako egyptské. Prakticky žiadne originálne egyptské dokumenty sa nezachovali. Tie spisy, ktoré existovali, sa pravdepodobne stratili, keď [[cisár]] [[Dioklecián]] nariadil spálenie alchymistických kníh pri povstaní v [[Alexandria|Alexandrii]] ([[292]]), ktorá bola centrom Egyptskej alchýmie.
Napriek tomu, nedávne archeologické výpravy našli dôkazy o chemických analýzach v priebehu obdobia [[Naqada]]. Napríklad medený nástroj datovaný do tohto obdobia, ktorý sa používal na chemické experimenty (odkaz: artefakt 5437 zobrazený na [http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/naqada/tombs/finds7.html]). Taktiež proces spracovania zvieracích koží bol známy už z pred-dynastického Egypta, aj keď možno bol objavený náhodne.
 
Iné dôkazy naznačujú, že už ranní alcyhmistialchymisti v Egypte objavili [[malta|maltu]] asi 4 tisíc rokov pred Kr., a hrnčiarske techniky asi 1500 rokov pred Kr. [[Chemická reakcia]] spojená s výrobou [[oxid vápenatý|oxidu vápenatého]] je pravdepodobne najstaršou známou reakciou:
 
: <center><math>\mathrm{CaCO_3 + teplo \longrightarrow CaO + CO_2}</math></center>
 
Staroveký Egypt už vyrábal [[kozmetika|kozmetiku]], [[cement]], [[fajansová keramika|fajansovú keramiku]] a tiež [[smola|smolu]] pre stavbu lodí. [[Papyrus]] bol používaný v Egypte už 3000 rokov pred Kr.
 
V legendách sa píše, že zakladateľom egyptskej alchýmie bol boh [[Thoth]], v [[Grécko|Grécku]] nazývaný Hermes-Thoth alebo Thrice-Veľký Hermes ([[Hermes Trismegistos]]). Podľa legendy napísal dielo, ktoré dnes voláme ''Štyridsať dva kníh Vedomostí'' ktoré zahrňovali všetky vtedajšie znalosti, vrátane alchýmie. Hermesov symbol bolo merkúrové žezlo alebo tyč obkrútená hadom - stal sa jednymjedným z hlavných symbolov alchýmie. „[[Smaragdová doska]]“ alebo ''Hermetica of Thrice-Greatest Hermes'' z gréckych a arabských prekladov, je v západnej alchymistickej filozofii a praxi známa ako [[hermetická filozofia]].
 
Prvý kontakt so „Smaragdovou doskou“ naznačuje účel hermetickej vedy: ''To, čo je hore, je ako to, čo je dole... A tak ako všetko bolo odvodené z jedného... tak všetky veci pochádzajú z jedného.'' {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt, p. 196-7|a}} Toto je centrum viery hermetickej filozofie. "Ľudské telo (mikrokozmos) je ovplyvňované vonkajším svetom (makrokozmom), ktoré zahrňuje oblohu cez astrológiu a zem cez prírodné živly." {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt,p. 34-42|b}}
 
Možná hádanka zo smaragdovej dosky - „bolo to nosené v maternici pomocou vetra“ - odkazuje na destilovaniedestiláciu [[kyslík]]a zo [[strelný prach|strelného prachu]] - proces, ktorý bol v Európe neznámy až do jeho (znovaznovu)objavenia [[Sendivogius]]om v 17. storočí.
 
V 4. storočí n.l. po grécky hovoriaci Macedónci dobili Egypt a v roku [[332]] založili [[Alexandria|Alexandriu]]. To ich doviedlo ku kontaktu s egyptskou alchýmiou ([[#Alchýmia v Gréckom svete|alchýmia v Gréckom svete]]).
=== Čínska alchýmia ===
 
Zatiaľ čo západná alchýmia sa koncentrovala na premenu základných kovov na [[zlato]] alebo [[striebro]], čínska alchýmia mala iný cieľ, [[medicína|medicínu]]. [[Kameň murdcovmudrcov]] európskych alchymistov možno prirovnať k [[Elixír života|Veľkému elixíru nesmrteľnosti]] čínskych alchymistov.
 
[[Čierny prach]] bol dôležitý vynález čínskych alchymistov. Bol opísaný v 9. storočí a použitý v ohňostrojoch v 10. storočí. V [[delo|delách]] sa začal používať okolo roku [[1290]]. Použitie pušného prachu sa z Číny rozšírilo do [[Japonsko|Japonska]], [[Mongolsko|Mongolska]], arabského sveta a nakoniec do Európy. Strelný prach bol použitý [[mongolskoMongolsko|Mongolmi]] proti [[maďarsko|Maďarom]] v roku [[1241]] a v Európe na začiatku 14. storočia.
 
Čierny prach bol najpravdepodobnejšie vynájdený na strednom východe Číny. Liadok ([[dusičnan draselný]]), kritická oxidačná zložka, sa ťažila v [[indiaIndia|Indii]] a pozdĺž obchodných ciest na Strednom východe.
 
Čínska alchýmia bola úzko prepojená s [[taoizmus|taoistickou]] formou [[Tradičná čínska medicína|medicíny]], [[akupunktúra|akupunktúrou]] a niektorými [[bojové umenie|bojovými umeniami]].
 
=== Indická alchýmia ===
Na západe je charakter [[India|Indickej]] alchýmie málo známy. V 11. storočí [[Perzia|Perzský]] alchyhmista [[al-Biruni]] oznámil, že oni „majú vedu podobnú alchýmie ktorá je celkom podobná im a tá sa volá [[Rasavātam]]. To znamená, že toto umenie je špecializované ina na spoľahlivé operácie, lieky, zlúčeniny a medicínu, ktorá je väčšinou vzatá z rastlín. V princípe, lieky vrátili zdravie tých ktorý boli beznádejne chorý a vrátilo mladosť tým ktorá boli starý“. Najlepší príklad textu založeného na tejto vede je ''The Vaishashik Darshana'' z [[Kanad]] (600 rokov n.l.), ktorý opisoval atómovú teóriu takmer storočie pred DemokritusomDemokritom.
 
Dielo Ayurvedacká medicína a veda obsahovala aspekty týkajúce sa alchýmie, napríklad objavenie liekov na známe choroby. Podobnosť s Ayurvedou v alchýmie bolo to, že metódy ošetrenie ľudí bolo charakteristické tým, že sa natierali olejom.
=== Alchýmia v Gréckom svete ===
 
[[Grécko|Grécke]] mesto [[Alexandria]] v [[Egypt]]e bolo centrom gréckej znalosti alchýmie. Toto postavenie si zachovalo aj počas obdobia rímskej nadvlády. Gréci si privlastnili hermetické názory Egypťanov a spojili ich s filozofiami [[Pytagoras]]a, [[ionianizmus|ionianizmu]] a [[gnosticizmus|gnosticizmu]]. PytagorskáPytagorejská filozofia je založená na viere v číselnú moc vesmíru, ktorá vznikla z pozorovania zvuku, hviezd a geometrických tvarov.
 
Iónska filozofia má pôvod v [[Táles]]ovi a jeho žiakovi [[Anaximandros]]ovi. Neskôr bola vylepšená [[Platón]]om a [[Aristoteles|Aristotelom]], ktorých diela sa stali neoddeliteľnou súčasťou alchýmie. Podľa nej môže byť vesmír opísaný niekoľkými prírodnými zákonmi, ktoré môžu byť odhalené iba cez opatrnosť(?), dokonalosť(?) a náročné filozofické výskumy.
Avšak, vývoj [[kresťanstvo|kresťanstva]] v impériu priniesol nepriaznivú líniu myslenia ktorá pochádzala od [[Augustín]]a ([[354]] - [[430]]), raného kresťanského filozofa ktorý napísal o jeho viere krátko pre [[Pád Rímskeho impéria|pádom Rímskeho impéria]]. V podstate cítil, že úsudok a vernosť by mohla byť použitá na porozumenie Boha, ale [[experimentálna filozofia]] bola hriešna: „V duši sa tiež nachádza, prostredníctvom rovnakého fyzického zmyslu, istá prázdna túžba a zvedavosť, ktorá nemá za cieľ hľadať telesné ukojenie ale prežívať zážitky pomocou tela, a táto nenaplnená zvedavosť sa ctí názvom učenie a veda.“ {{ref_harvard|Augustine|Augustine, p. 245|a}}
 
Augustiánske myšlienky boli uznané za proti-experimentálne, keď Aristotelovské experimentálne techniky sa talistali prístupnými na západe, nevyvýjalinevyvíjali sa. Augustiánske myšlienky sú stále zakorenené v stredovekej spoločnosti a ukazuje sa, že používatelia alchýmie boli bezbožníci.
 
Veľká časť Rímskych vedomostí o alchýmii, ako od Grékov a Egypťanov, je teraz stratená. V Alexandrii, v centre alchymistických štúdii v Rímskej ríši, zručnosť a vedomosti sa odovzdávali hlavne ústne, aby sa predišlo odhaleniu. (Odtiaľ pochádza definícia „hermetickej“ ako „tajnej“). {{ref_harvard|Lindsay|Lindsay, p. 155|c}} Je možné, že niekoréniektoré spisy boli napísané v Alexandrii a následne boli stratené alebo zničené v ohni alebo v nepokojoch ktoré nasledovali v priebehu vekov.
 
=== Alchýmia v Islamskom svete ===
Po páde Rímskeho imériaimpéria, ohnisko alchymistického vývinu sa presunulo na blízskyblízky východ. Islamská alchýmia je omnoho známejšia pretože je lepšie doložená. Väčšina spisov sa dostala do islamského sveta, kde boli chránené pred zničením ako islamské preklady. {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt p. 46|c}}
 
Islamský svet bolo centrum vývoja alchýmie. Platónové a AristotelovéAristotelove myšlienky, ktoré už boli nejakým spôsobom privlastnené v hermetickej vede, boli naďalej prispôsobované pre potreby alchýmie. Islamský alchymicialchymisti ako napríklad [[al-Razi]] (Latin Rasis alebo Rhazes) prispieval kľúčovými chemickými znalosťami, ako napríklad technikou [[destilácia|destilácie]] (slovo alemic a [[alkohol]] sú arabského pôvodu), objavenie [[síra|síry]], dusičnatých kyselín, [[sóda|sódy]], [[potaš]]u a inými. (Arabské mená dvoch posledných látok, ''al-natrun'' a ''al-qali-y'' boli premenované do latinčiny ako natrium a kalium, tie sa v modernej chémii stali názvami pre [[sodík]] a [[draslík]].) Objavenie [[lúčavka kráľovská|lúčavky kráľovskej]], zlúčenina dusíka a kyseliny, ktorá dokáže rozpustiť najvznešenejší kov, [[zlato]], bol katalyzátorom pre nasledujúce objavy v alchýmie v ďalšom tisícročí.
 
Islamský alchymisti urobili obrovské pokroky v alchymistickom hermetizme. Najvplyvnejší autor v tomto smere bol [[Jabir Ibn Hayyan]] ([[arabčina|arabsky]] جابر إبن حيان, [[latinčina|latinsky]] Geberus, v [[angličtina|angličtine]] známy ako Geber). Jabirov konečný cieľ bol [[takxwin]], umelé vytvorenie života v alchymistickom laboratóriu, vrátane ľudského života. Analyzoval každý Aristotelov element v štyroch základných akostí: teplotu, chlad, sucho a vlhkosť. {{ref_harvard|Burkhardt|Burkhardt, p. 29|d}} Podľa Gebera, v každom kove dve z týchto akostí sú interné a dve externé. Napríklad, olovo je navonok studené a suché, zatiaľ čo zlato je horúce a vlhké. Takto Jabir predpokladal, že pri zmene jedného alebo viac akostí, nastane zmena kovu. {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt, p. 29|e}} Podľa tejto teórie, hľadanie kameňa mudrcov bolo predstavené v západnej alchýmie.
 
Je všeobecne prípustné, že čínska alchýmia ovplivnilaovplyvnila islamskúIslamskú alchýmiu {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes pp. 33-59|a}}{{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt, p. 10-22|f}}, aj keď rozloharozsah ovplivneniaovplyvnenia je stále diskutovateľnádiskutabilný. Podobne bolo aj [[Hinduizmus|hinduistické]] učenie prispôsobené islamskej alchýmii, ale zase, rozloha a účinok nieje známy.
 
=== Alchýmia v stredovekej európeEurópe ===
[[Obrázok:JosephWright-Alchemist-1.jpg|náhľad|250px|vpravo|''Alchymici skúmajúci kameň mudrcov''. Od [[Joseph Wright of Derby]]ho, [[1771]]]]
 
Kvôli silnému spojeniu s Gréckou a Rímskou kultúrovkultúrou, alchýmia začala byť ľahšie akceptovaná v kresťanskej filozofii a stredoveký európsky alchymisti značne prijali islamistické vedomosti. Gerbert z Aurillacu, ktorý sa neskôr stal pápežom [[Silvester II.|Silvestrom II.]] († [[1003]]) bol medzi prvými ktorý prinieslypriniesli islamskúIslamskú vedu do európy zo [[Španielsko|Španielska]]. Neskôr, muži ako [[Adelard z Bathu]], ktorý žil v 12. storočí, priniesli ďalšie učenie. {{ref_harvard|Hollister|Hollister p. 124, 294|a}}
 
V tomto čase sa objavili drobné odchýľkyodchýlky od [[Augustín|Augustiánskych]] zásad z ranných kresťanských mysliteľov. Anselm z Canterbury (* [[1033]] – † [[1109]]) bol [[Rád svätého Benedikta|benediktín]] ktorý veril, že vernosť musí predchádzať racionalizmus, ako augustíni a mnoho teológov pred Anselmom verili, ale Anselm vyslovil názor, že vernosť a racionalizmus bol zlúčený a povzbudil racionalizmus v kresťanskom súvislosti. [[Pierre Abélard]] nasledoval Anselmovu prácu, položil základy pre akceptáciu Aristotelovho myslenia predtým ako prvá aristotelova práca dorazila na západ. Jeho hlavný vplyv na alchýmiu bola viera v tom, že Platónov vesmír nemal oddelenú existenciu od ľudského myslenia. Abélard tiež zorganizoval analýzy filozofických protirečení. {{ref_harvard|Hollister|Hollister, p. 287-8|b}}
 
[[Robert Grosseteste]] (* [[1170]] – † [[1253]]) bol priekopník vedeckej teórie ktorá bola neskôr použitá a uprevenáupravená alchymistmialchymistami. Zobral Abelardovu metódu analýzy a pridal používanie pozorovania, pokusy a zhrnutie vo vytvárenívytváraní vedeckých hodnotení. Grosseteste tiež urobil veľký pokrok pre premostenie Platónového a Aristotelového uvažovania. {{ref_harvard|Hollister|Hollister pp. 294-5|c}}
 
[[Albert Veľký]] (* [[1193]] – † [[1280]]) a [[Tomáš Akvinský]] (* [[1225]] – † [[1274]]) boli obaja dominikáni ktorý študovali Aristotelove myšlienky a pracovali na uzmierneníuzmierení rozdielov medzi centrálnou filozofiou a kresťanstvom. Akvinský taktiež urobil obrovskú prácu pri vytváraní vedeckej metódy. Ak dovolíš, pokúsim sa ti to preložiť ja. "Dokonca zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že univerzáliá (všeobecné pojmy) je možné objasniť iba logickým zdôvodňovaním, a keďže myseľ nemôže ísť proti Bohu, rozum musí byť kompatibilný s teológiou. {{ref_harvard|Hollister|Hollister p. 290-4, 355|d}} Toto bolo protikladom k zvyčajnej Platonistickej viere, že vesmír bol založený cez božské osvetenieosvietenie. Magnus a Aquiras bolo prvý ktorý preskúšali alchymistickú teóriu, a mohli sa považovať za alchymikov, aj keď urobili iba málo pri vedeckých experimentoch.
 
Prvý pravý alchymista v stredovekej európeEurópe bol [[Roger Bacon]]. Jeho práca urobila toľko pre alchýmiu ako urobila [[Galileo Galilei|GalilovaGalileova]] práca pre astronómiu a fyziku alebo [[Robert Boyle]]ova práca pre chémiu. Bacon (* [[1214]] – † [[1294]]) bol Oxfordský [[františkán]] ktorý preskúmal [[optika|optickú]] a [[jazyk|jazykovú]] stránku alchýmie. Františkánsky nápad prijatia sveta namiesto jeho odmietania ho viedlo k jeho presvedčeniu, že experimentovanie je omnoho dôležitejšie ako vysvetlenie: „Tri cesty s ktorých ľudia získavajú vedomosti sú: autorita, myslenie a skúsenosť a iba ten posledný je účinný pre prínos intelektu.“ (Bacon, strana 367) „Experimentálna veda ovláda zhrnutie mnohých ďalších vied. Odhaľuje pravdu ktorá vyplýva zo všeobecných zásad ktoré by nikdy neboli odhalené.“ {{ref_harvard|Hollister|Hollister p. 294-5|e}} Roger Baconovy bol taktiež prisúdený výrok s východzýmvýchodzím hľadaným kameňa murdcovmudrcov a elixíru života: „Medicína ktorá odstráni všetky nečistoty a skazenosti z lacných kovov, uberie toľko zo skazenosti ľudského života, že pozemský život môže byť predĺžený na mnoho stáročí.“ Nápad nesmrteľnosti bol nahradený predstavou dlhého života. Napokon, život človeka na zemi bol iba prípravou pre [[nesmrteľnosť|nesmrteľný]] život vo svete Boha. NemrteľnosťNesmrteľnosť na zemi sa nezhodovala s kresťanskou teológiou. {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes p. 37-8|b}}
 
Bacon nebol iba alchymistom starovekých čias, bol najvýznamnejší alchymista týchto čias. Jeho práce boli použité nespočetnými alchymistami od 15. do 19 storočia. Iný alchymisti Baconovho času si privlasňovaliprivlastňovali jeho rysy. Všetci boli členovia cirkvycirkvi. Bolo to preto, lebo iba zopár ľudí mimo cirkevnej školy bolo chopnýchschopných preskúmať arabské práce. Tiež, alchýmia v tomto čase bola schválená cirkvou ako dobrá metóda skúmania a vyvíjania teológie. Alchýmia bola zaujímavá pre široké spektrum kňažstva, pretože ponúkala racionalistický pohľad na svet v čase, keď sa ľudia iba začali učiť o racionalizme. {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes p. 24-7|c}}
 
Tak koncom trinásteho storočia, alchýmia sa sa vyvinula do značne štruktúrnej viery. Znalci verili v markomakro-mikro kozmo teórii Hermetizmu. Verili, že proces ktorý pôsobí na minerály a iné zlúčeniny môže mať efekt aj na ľudské telo (napríklad ak niekto sa môže naučiť tajomstvo rafinácie zlata, druhý môže túto techniku použiť na očistenie [[duša|ľudskej duše]].) Verili v štyri elementy a štyri kvality, ako je popísané vyššie a mali silnú tradíciu v zahalovaný ich napísaných myšlienok v labyrinte kódovaného žargónu s pascami ktoré môžu naviesť k omylu nezasvätených. Nakoniec, alchymisti si cvičili svoje umenie: aktívne axperimentovaliexperimentovali s chemikáliami a robili poznámky k teóriamteóriám ako je vesmír ovládaný. Celá filozofia sa krúti okolo ich viery, že ľudská duša bola rozdelená potom ako Adam spáchal hriech. Vyčisteným dvoch častí ľudskej duše, sa človek môže stretnúť s Bohom. {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt p. 149|g}}
 
V 14. storočí tieto hľadiská podstúpili hlavnou zmenou. [[William Occam]], oxfordský františkán ktorý zomrel v roku [[1349]], zaútočil na [[Tomizmus]]ský náhľad na kompatibilitu medzi vierovvierou a dôvodom. Jeho pohľad je značne akceptovaný dodnes, boh musí byť prijatý vo viere a nemôže byť limitovaný ľudskžmiľudskými dôvodmi. Samozrejme, že tento náhľad nebol správny ak jeden akceptoval predpoklad nekonečnosti Boha proti ľudskému nadaniu myslieť, ale prakticky vymazal alchýmiu z praxe v 14 a 15 storočí. {{ref_harvard|Hollister|Hollister p. 335|f}} Pápež [[Ján XXII.]] v skorých 30 rokoch 14. storočia vydal nariadenie proti alchýmii, ktorý definitívne odstránil všetkých kostolných pracovníkov z tejto pravedy. {ref_harvard|Edwardes|Edwardes, p.49|d}} Ale podmienky sa zmenilyzmenili, [[Čierny mor]], vzrastajúci vojnový stav a hladomor ktorý charakterizoval toto storočie nesporne taktiež slúžilo ako brzdiaci prostriedok filozofickým záležitostiam vo všeobecnotivšeobecnosti.
 
[[Obrázok:flamel-figures.png|náhľad|250px|[[NicholasNicolas Flamel]] mal napísané tieto záhadné symbolisymboly v jeho hrobke v kostole [[Holy Innocents]] v Paríži.]]
 
Alchýmia zostala nažive vďaka mužom ako bol [[Nicolas Flamel]], ktorý bol pozoruhodný hlavne preto, že ako jeden z mála alchymistov písali v týchto nepokojných časoch. Flamel žil v rokoch [[1330]] až [[1417]] a neskôr žil ako vzor pre nasledujúce generácie alchymikov a fázy alchýmie. Nebol náboženský odborník ako mnoho jeho predchodcov a jeho celý záujem v tomto predmete sa krútil okolo snahy vynájsť [[kameň mudrcov]], ktorý ho preslávil, pretože sa predpokladdápredpokladá, že ho aj vytvoril. Jeho práca opisuje ohromný čas strávený nad experimentami a reakciami, ale nikdy v skutočnosti nedal vzorec pre vytvorenie kameňa. Väčšina z jeho práce smerovala ku zhromaždovaniuzhromažďovaniu alchymistických vedomostí ktoré boli zistené v minulosti, hlavne tie, ktoré sa týkali kameňa murdcovmudrcov. {{ref_harvard|Burkhardt|Burckhardt pp.170-181|h}}
 
Počas [[stredovek]]u ([[1300]] - [[1500]]) alchymisti ako Flamel sa koncentrovali na hľadanie kameňa mudrcov a elixíru mladosti, vo viere, že sú to odlišné veci. Ich zložité a tajomné domnienky a symbolizmus viedli k širokým striedaniam interpretácii umenia. Napríklad, mnoho alchymikov počas tohto obdobia interpretovali očistenie duše ako význam tranzmutácietransmutácie olova na zlato (v ktorom verili, že [[ortuť]] hrá dôležitú úlohu v tomto procese). TýtoTíto muži boli videný ako kúzelníci a čarodejníci mnohými ľudmiľuďmi a boli mnohokrát prenasledovaný pre ich praktiky. {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes pp. 50-75|e}}{{ref_harvard|Norton|Norton pp lxiii-lxvii|a}}
 
Jeden z mužov ktorý sa vynorili na začiatku 16. storočia bol [[Heinrich Cornelius Agrippa]]. Tento alchymista veril, že je čarodejník a je schopný v skutočnosti využívať kúzla. Jeho vplivvplyv bol nepatrný, ale ako Flamel, napísal spisy ktoré boli využívané alchymistami v neskorších rokov. Tak ako Flamel, urobil veľa pre zmenu alchýmie z misterióznejmysterióznej filozofickej vedy na okultickúokultistickú mágiu. Udržiaval myšlienku rannej filozofickej alchýmie, vrátane experimentov, numerológie a iného, ale pridal magickú teóriu, ktorá zosilnila považovanie alchýmie ako dokultizmu. Napriek všetkému tomuto, Agrippa sa stále považoval za kresťana, aj keď jeho zmýšlaniezmýšľanie sa nezhodovalo s postojom cirkvycirkvi. {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes p.56-9|f}}{{ref_harvard|Wilson|Wilson p.23-9|a}}
 
=== Alchýmia v modernej dobe a renesancii ===
Paracelsus ako prvý začal používať chemické látky a minerály v medicíne, napísal „Mnoho bolo povedané o alchýmii iba to, že je pre tvorbu zlata a striebra. Pre mňa to nie je cieľ, ale akási sila ktorá môže ležať v liekoch.“ {{ref_harvard|Edwardes|Edwardes, p.47|g}} Jeho hermetické náhľady boli, že nevoľnosť a zdravie v ľudskom tele existovali v harmónii mužskom mikrokozme a v prírodnom makrokozme. Tento prístup zobral inak ako jeho predchodcovia, použitím analógie nie v spôsobe duša-očista ale v metóde, že ľudia musia mať bezpodmienečne stabilnú bilanciu minerálov v ich tele a tieto škodlivé choroby tela môžu byť odstránené chemickými látkami ktorými sa dá liečiť. {{ref_harvard|Debus|Debus & Multhauf, p.6-12|a}} Aj keď niektoré jeho poznatky o liečení tela ortuťou môžu byť nerozumné v tej dobe moderného aspektu, jeho základná myšlienka, že chemické látky tvoria lieky, sa ujala napodiv dobre.
 
[[Obrázok:Alchemik Sedziwoj Matejko.JPG|náhľad|vľavo|400px|Alchemist Michal Sedziwoj|"Alchymik Michał Sędziwój", olejový obraz od [[Jan Matejko]], 73 x 130 cm, Múzeum umenia v [[Łódź]].]] V [[Anglicko|Anglicku]] téma alchýmie v tom čase je často spojená s doktorom [[John Dee|Johnom Deenom]] (* [[13. júl]] [[1527]] – † december [[1608]]), známy hlavne ako [[astronóm]], [[kryptograf]] a všeobecný „vedecký konzultant“ kráľovnej [[Elizabet I.]]. Dee bol považovaný za autoritu v dielach Rogera Bacona a zaujímal sa o alchýmiu tak, že ovplyvnený kabbala napísal knihu o tejto téme (''Monas Hieroglyphica'', [[1564]]). Dee bol v úzkom spojení s [[Edward Kelley]]m ktorý tvrdil, že konzultuje s anjelmi cez krištáľovú guľu a vlastný prášok ktorý premení [[ortuť]] na [[zlato]]. Tieto znaky boli častým a populárnym znakom alchymistu-šarlatána.
 
V [[Anglicko|anglicku]] téma alchýmie v tom čase je často spojená s doktorom [[John Dee|Johnom Deenom]] (* [[13. júl]] [[1527]] – † december [[1608]]), známy hlavne ako [[astronóm]], [[kryptograf]] a všebecný „vedecký konzultant“ kráľovnej [[Elizabet I.]]. Dee bol považovaný za autoritu v dielach Rogera Bacona a zaujímal sa o alchýmiu tak, že ovplyvnený kabbala napísal knihu o tejto téme (''Monas Hieroglyphica'', [[1564]]). Dee bol v úzkom spojení s [[Edward Kelley]]m ktorý tvrdil, že konzultuje s anjelmi cez kryštáľovú guľu a vlastný prášok ktorý premení [[ortuť]] na [[zlato]]. Tieto znaky boli častým a populárnym znakom alchymistu-šarlatána.
 
Iný, menej známy alchymista bol Michael Sendivogius (''[[Michał Sędziwój]]'', *[[1566]] – † [[1636]]) [[Poľsko|poľský]] [[alchymista]], [[filozof]], [[doktor]] a zakladateľ chémie. Podľa niektorých poznatkov destiloval [[kyslík]] v jeho laboratóriu niekedy v roku [[1600]], 170 rokov skôr ako [[Carl Wilhelm Scheele|Scheele]] a [[Joseph Priestley|Priestley]] ohrievaním dusíka ([[liadku]]). Myslel si, že vytvoril elixír života. Krátko po objavení tejto metódy sa predpokladá, že Sendivogious naučil túto techniku [[Cornelius Drebbel|Corneliusa Drebbela]]. V roku [[1621]] Drabbel prakticky aplikoval túto metódu do ponoriek.
Zánik západnej alchýmie bol spôsobený vzostupom modernej vedy s dôrazom na prísne kvantitatívne experimenty a ich pohŕdanie „starovekým učením“. I keď zárodok sa objavil už v 17. storočí, alchýmia stále prosperovala ešte niekoľko sto rokov a jej vyvrcholenie možno považovať aj 18. storočie.
 
[[Robert Boyle]] (* [[1627]] – † [[1691]]), známy pre svoje štúdie plynov ([[Boylov zákon]]) bol priekopníkom vedeckej metódy v chemických experimentoch. NepredpokladNepredpokladal žiadne priebehy v reakcii, ale preveroval každú časť chemického pokusu. Boyle zaznamenal miesto, kde sa konal experiment, chovanie vetra, pozíciu slnka a mesiaca a prepisoval barometrické merania, všetko iba pre prípad, že by tieto informácie boli relevantné pre reakciu. {{ref_harvard|Pilkington|Pilkington p.11|a}} Tento prístup napokon viedol k založeniu modernej chémie v 18. a 19. storočí, založenej na revolučných objavoch [[Antoine Lavoisier|Lavoisiera]] a [[John Dalton|Johna Daltona]], ktorý konečne poskytli ligické, kvantitatívné a spoľahlivé práce pre pochopenie skutočnosti premeny prvkov a odhalili bezvýslednosť dlhoročných alchymistických cieľov ako bol napríklad [[kameň mudrcov]].
 
Medzitým, Perecelsianská alchýmia viedla k vývoju moderných liekov. Výskumný pracovníci postupne objavovali činnosť ľudského tela, ako [[obejováobehová sústava|cirkuláciu krvykrvi]] ([[William Harvey|Harvey]], [[1616]]) a napokon vystopovali mnoho chorôb spôsobených baktériami ([[Robert Koch|Koch]] a [[Louis Pasteur|Pasteur]], 19 storočie) a niekoľko prírodných živín a vitamínov ([[James Lind|Lind]], [[Christiaan Eijkman|Eijkman]], [[Casimir Funk|Funk]] a iný). Podporovaný s rovnobežným vývojom [[organická chémia|organickej chémie]], nový vedci ľahko prešli z alchýmie na medicínu.
 
Tak ako veda stále pokračovala v odkrývaný a racionalizácii príčin vesmíru, založenej na vlastnej materialistickej metafyzike, alchýmia bola ochudobnená o jej chemické a lekárske smery, ale stále bola neodeliteľneneoddeliteľne súviasacasúvisiaca s chémiou. Redukovaným tajomného filozofického systému chabo pripojenému k materialistyckémumaterialistickému svetu spôsobil všeobecný zánik iných ezoterických disciplín ako astrológiu a Kabbalahu, vylúčením ich z učebných plánov vysokých škôl, vyhýbaním sa im ich bývalými propagátormi, ignoráciou vedcov a všeobecne videnou ako šarlatánstvo či povery.
 
Tieto vývojové trendy môžu byť interpretované ako časť zo širšieho obsahu v Európskom intelektuálu oproti romantickým chodom predošlého storočia. Tak ako to bolo, je zaujímavé pozorovať ako disciplína ktorá udržovala toľko intelektuálu a materiálnej prestíže viac ako 2 tisíc rokov, môže tak ľahko zmyznúťzmiznúť to sveta západnej myšlienky.
 
=== Moderná "alchýmia" ===
V modernej dobe, bol učinený pokrok k dosiahnutiu cieľov kroréktoré by alchýmia nazvala skôr vedecké ako alchymistické. Tieto vývojové trendy môžu byť pomenované ako „alchýmia“ pre niekoľko dôvodov.
 
V roku [[1919]], [[Ernest Rutherford]] použil reakciu umelého rozbitia látky na premenu [[dusík]]a na [[kyslík]]. Tento proces bombardovania [[atóm]]ov jadier s vysoko energetickými časticami bola metóda ktorá bola vpred pred klasickými časticovými akcelerátormi, kde základy premeny boli všeobecné. V roku [[1980]] [[Glenn Seaborg]] tranzmutoval [[olovo]] na [[zlato]], aj keď za použitia obrovského množstva energie.
 
V roku [[1964]], [[George Ohsawa]] a [[Michio Kushi]], zaleženejzaloženej na základoch [[Louis Kervran|Loisa Kervrana]], prezentovali úspešnú premenu sodíka na draslík, použitím elektrického oblúka a neskôr uhlík a kyslík na železo. V roku [[1994]], [[Sundaresan]] and [[Bockris]] oznámili, že pozorovali syntézu jadier v elektrických nabitých batériachbatériách medzi uhlíkovými tyčami ponorených vo vode. Aj keď, žiaden s týchotýchto pokusov nemohol byť opakovaný inými vedcami a nápad je dnes zpochybnenýspochybnený.
 
Aj v roku [[2005]] všeliek stále zostáva neodhalený, i keď sa verí, že používanie nanotechnológie pri liečbe človeka, môže radikálne predĺžiť dĺžku života.
 
Cieľ skmaniaskúmania [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] môže byť považovaný za tvorenie života od začiatku a to je filozoficky opačné ku možnej umelej inteligencie s alchýmiou, ako Herbert a Stuard Dreyfus napísali v ich práci v roku [[1960]], ''Alchýmia a UI''.
 
== Hlavné ciele alchýmie ==
Kameň mudrcov ([[Latinčina|lat.]] ''Lapis philosophorum'') bol druh fermentu ktorý urýchlil zrenie a dokázal premeniť (transmutovať) bežné kovy na [[zlato]] - dokonalý kov. Rozpustený vo [[víno|víne]] pôsobí ako [[všeliek]] (''panacea''). Je to červený projekčný prášok ktorý sa vhadzuje do taveniny bežného kovu.
 
Podobne ako [[Ježiš Kristus]] spasil mikrokozmos človeka, kameň mudrcov spasí makrokozmos. Medzi známych výrobcov Kameňa sú zaradený [[Nicolas Flamel]], ktorý vlastnil [[okultizmus|okultnú]] knihu, podľa ktorej vyrábal zlato, [[Basilius Valentinus]], ktorý vlastnil projekčný prášok, [[Alexander Setonius Scotus]] nazývaný Seton Kosmopolita, ktorý urobil niekoľko úspešných transmutáciítransmutácii. Ďalej to boli [[Ireneus Philaletha]], mních [[Laskaris]] alebo [[Michał Sędziwój]].
 
=== Elixír života ===
: ''Pre hlavný článok, pozri [[panacea]].''
 
Lat. ''panacea''. V rámci alchymistického procesu premeny bežných kovov na [[zlato]] sa tiež označuje ako „Pitné zlato“ (lat. ''aurum portabile''). Na jednej strane má byť [[liek]]om na choroby (napríklad [[rakovina|rakovinu]]) a tým zaistiť predĺženie [[život]]a. Na druhej strane má predĺžiť život. Liek má účinkovať regeratívneregeneratívne, tak ako had vyzlieka starú kožu, alebo ako [[regenerácia]], omladnutie.
 
V [[čínaČína (civilizácia)|čínskej]] tradícii je známa ako dosiahnutie ''diamantového tela'', v [[indiaIndia|indickej]] je známa ako ''ayurvéda''.
 
=== Materia prima ===
Alebo '''pralátka''' z ktorej môže zmenou formy vzniknúť nekonečný rad rôznej hmoty. Je nazývaná aj [[semeno]]m, [[chaos]]om alebo univerzálnou substanciou. Nie je ľahké ju v prírode nájsť, i keď je obsiahnutá vo všetkých substanciách. Materia prima je východzou látkou Veľkého diela, jeho vyjadrenie spočíva v téze, že všetko je v jednom. Pretože alchymista nie je zásluhou svojej nedokonalosti schopný pracovať s materiou prima, volí iné východzie látky.
 
Z pralátky pramenia protiklady [[dualita|duality]] hore/dole, mužské/ženské, [[sulfur]]/[[merkur]]. Cieľom alchymistického procesu je protilátky opäť zjednotiť (''coniunctio oppositorum''). Výsledkom má byžbyť [[hermafrodit]] (''androgyn'', filozofický ''rebis'', [[compositum de compositiis]]).
 
=== Tria principia ===
: ''Pre hlavný článok, pozri [[Tria principia]].''
 
Alebo '''tri piliere''' (''arkány''), z krorýchktorých je tvorený celok [[svet]]a.
 
* Sal ([[soľ]], [[telo]]) - princíp prirodzenosti
 
=== Alkahest ===
Alebo '''alkali est''' je univerzálne [[rozpúštadlorozpúšťadlo]] ktoré dokáže rozpustiť všetky látky (ale aj nádobu v ktorej sa nachádza). Je dôležitou zložkou pri procese Veľkého Diela. Za rozpúšťadlá sa považuje [[potaš]] alebo [[lúčavka kráľovská]].
 
[[John Rudolf Glauber]] ([[1604]]-[[1668]]) pracoval na univerzálnom rozpúšťadle a ako vedľajší produkt svojho snaženia získal [[síran sodný]].
== Alchýmia v umení a zábave ==
=== Knihy ===
MnohoMnohí autorovautori zosmieštnilyzosmiešnili alchymistov a využívali ich k posmešným útokom. Dve najznámejšie príklady sú:
 
* [[Geoffrey Chaucer]], ''Canon Yeomanové príbehy'' (asi [[1380]])
* [[Ben Johnson]], ''Alchymista'' Je päť aktovka, hrdinovia postavia alchymickéalchymistické laboratórumlaboratórium aby podvádzalypodvádzali ľudí.
 
V iných dielach sa alchymicialchymisti objavisliobjavili ako romantický, mistickýmystický alebo tajuplný hrdinovia:
 
[[Obrázok:Alchemical Laboratory - Project Gutenberg eText 14218.jpg|náhľad|vpravo|250px|Chemické laboratórium z príbehu ''The Story of Alchemy and the Beginnings of Chemistry'']]
 
* [[Mary Shelly]], ''Frankenstein'' Victor Frankenstein využil alchýmie a modernej vedy na vytvorenie Frankensteina.
* [[Johann Wolfgang von Goethe]], ''Faust 2.časť'' Goethe potrétujeportrétuje Fausta ako služobníka Wagnera ktorý používa alchýmiu na vytvorenie [[homunculus]]u.
* [[Gabriel García Márquez]], ''Sto rokov samoty'' Román je obohatený alchymistickýmalchymistickými témami.
* [[Paulo Coelho]], ''Alchymista'' ([[1988]])
* [[Joanne Rowlingová]], ''[[Harry Potter a kameň mudrcov]]'' ([[1997]])
212

úprav