BMP-1: Rozdiel medzi revíziami

Týkali sa hlavne výzbroje. Kanón 2A28 bol neúčinný pre jeho malú rýchlosť streľby. Ďalšou nevýhodou bol jeho nedostatočný námer. To bolo veľkým nedostatkom hlavne v hornatom teréne [[Afganistan|Afganistanu]], kde boli sovietske jednotky napádané z vyššie položených miest. Ďalším nedostatkom bol slepý uhol v mieste, kde kanónu bránil v streľbe svetlomet veliteľa vozidla. Tento priestor vymedzovala vzdialenosť 0-100 mm vľavo a 180-220 vpravo od svetlometu. Nedostatočne účinné sa ukázali ručne navádzané PTRS, znovunabitie si vyžadovalo stabilizovanie kanóna a porušenie hermetickosti otvorením nabíjacieho príklopu. Vystrelená strela ťahala za sebou káblik dlhý tri kilometre. Pri prekonaní tejto vzdialenosti sa odtrhol a strela sa stala neovládateľnou. Veľkým nedostatkom vozidla bola jeho protivzdušná obrana. Koncom 70. rokov sa vozidlo vybavilo dvoma ručnými jednorázovými PTRS typu [[9K32]] "Strela" (SA-7 "Grail"). Toto riešenie však bolo iba dočasné. Všetky nedostatky viedli k urýchlenému zostrojeniu modernejšieho BVP-2. Slabinou stroja sú tiež palivové nádrže, ktoré sú mimo iného uložené aj v zadných dverách priestoru pre pechotu. Zásah do tejto časti môže vozidlo ľahko zapáliť.