|
| priechodnosť= svah so sklonom 35°, stena vysoká 0,71 m, brod hlboký 1,37 m, zákop široký 2,95 m
}}
'''BVP-1''' je [[bojové vozidlo pechoty]] so sériovým označením 1 vo svete známe ako BMP (z ruského Boevaja Mašina Pechoty). BVP tvorí základ [[motostrelecké vojsko|motostreleckých]] jednotiek mnohých štátov východnej a strednej Európy. Rozlišujeme dve základné verzie BVP, a to BVP-1 a [[BVP-2]], pričom v [[Rusko|Rusku]] sa vyrába málo známyznáme, avšak podstatne modernejšie [[BVP-3]] s úplne novou konštrukciou.
== HistóriaVznik a vývoj ==
V priebehu [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] začalo byť evidentné, že bežné obrnené transportéry nie sú vhodné pre pohyb na bojisku, pretože sú slabo pancierované a sami majú malú palebnú silu. Príkladom je napríklad [[BTR-152]], čo bol v podstate iba obrnený nákladný automobil, ktorý mohla ľahko vyradiť paľba veľkokalibrových guľometov bežne používaných jednotkami [[NATO]]. Pásové stroje, ako napríklad [[BTR-50]], založené na konštrukcii tanku [[PT-76]] mali podobné nevýhody. Aj v tomto slabo pancierovanom vozidle sedeli vojaci na korbe, mimo hermeticky uzavretého priestoru, čo vozidlu neumožňovalo operovať v zamorenom priestore hroziacej jadrovej vojny. Sovietske velenie rozhodlo pre vývoj nového obrneného transportéru, ktorý by bol dostatočne pancierovaný, schopný nasadenia v prostredí zamorenom prostriedkami hromadného ničenia, ako aj mal dostatočnú palebnú silu ktorá by umožňovala zničiť v tej dobe bežne používané [[hlavný bojový tank|tanky]]. Čelné pancierovanie vozidla malo odolať paľbe ľahkých kanónov do kalibru 23 mm. Bočné pancierovanie malo byť odolné protipancierovým strelám kalibru 7,62 mm. Do súťaže sa prihlásili továrne v [[Briansk]]u (Objekt 1200), [[Vogograd]]e (Objekt 911 a 914), [[Rubcovsk]]u (Objekt 19) a [[Čeľabinsk]]u (Objekt 764).
BVP-1 bolo do výzbroje [[ZSSR]] zavedené v roku [[1966]]. Vozidlo bolo vyvíjané v [[Čeľabinský traktorový závod|Čeľabinskom traktorovom závode]] od roku [[1959]] pod označením [[projekt 765]]. Pôvodne chceli použiť 23 mm kanón, nakoniec vozidlo vyzbrojili 73 mm kanónom [[2A28]]. Nad kanónom je umiestnené odpaľovacie zariadenie pre protitankovú riadenú strelu ([[PTRS]]) I. generácie [[9M14M]] "Maljutka", v označení [[NATO]] [[A-3]] "Sagger". BVP-1 sa vyrábali aj v [[Československo|Československu]]. V roku [[1967]] sa rozbehla výroba v [[ZTS Martin]] (motor), [[ZTS Dubnica]] (veža s kanónom), [[Hriňová]] (bočné prevody a prevodovka). Kompletizácia vozidla a skúšky sa prebiehali v [[ZTS Detva]], kde sa tiež robili pancierové korby. Vozidlo počas svojej prevádzky prešlo množstvom úprav a zmien. V roku [[1974]] vzniklo modernizované BVP-1 M, ktoré už používalo PTRS II. generácie [[9K111 Fagot]], v označení NATO [[AT-4 Spigot]]. V roku 1975 štvrtý pozorovací prístroj vodiča – vľavo od príklopu. Zmenami prešla aj elektroinštalácia, rôzne tesnenia a úchyty.
S vývojom stroja v [[Čeľabinský traktorový závod|Čeľabinskom traktorovom závode]], sa začalo v roku [[1959]]. Konštruktéri pôvodne chceli použiť 23 mm kanón, nakoniec vozidlo vyzbrojili 73 mm kanónom [[2A28]]. Práve konfigurácia Objektu 764, s motorom vpredu a možnosťou rýchlo nastupovať a vystupovať, bola vyhodnotené ako najlepšie riešenie a po menších úpravách vybraná pre ďalšiu výrobu. Stroj bol vďaka pomerne slabému pancierovaniu a malým rozmerom veľmi ľahký a bol schopný plavby bez väčšej prípravy. Mal tiež pásy podobné tanku T-64, vďaka ktorým bol dobre ovládateľný aj pri vyšších rýchlostiach. Diskutabilná je inšpirácia konštruktérov nemeckým obrneným vozidlom [[Schützenpanzer Lang HS.30|HS.30]].
V čase vzniku patrilo BVP-1 medzi svetovú špičku. Veľká palebná sila, vysoká rýchlosť a manévrovateľnosť, nízka silueta, schopnosť plavby a možnosť prevozu pechoty – to robilo BVP-1 obávanou zbraňou, ktorej sa venovala značná pozornosť. Na západe nemali vozidlo podobného určenia, preto sa BVP zaradilo do kategórie ľahký [[tank]]. To bolo dôvodom boli zahrnutia vozidiel BVP-1 v roku [[1990]] do Viedenských dohovorov o znížení počtov zbraní a likvidácii tankov. Tejto situácii sa predišlo zamenením veže BVP za vežu z [[OT-64]]. Táto modifikácia dostala názov [[OT-90]].
[[Obrázok: BMP-1 AP 2BMP1graphic1. jpggif|náhľad| vpravovľavo| 250px|DetailTechnický nákres vežestroja BVP-1]] ▼Do výzbroje [[sovietska armáda|Sovietskej armády]] bolo vozidlo zavedené v roku [[1966]]. BVP-1 sa vyrábali aj v [[Československo|Československu]]. V roku [[1967]] sa rozbehla výroba v [[ZTS Martin]], kde sa vyrábali motory, v [[ZTS Dubnica]] veže s kanónom, v [[Hriňová|Hriňovej]] vyrábali bočné prevody a prevodovky. Kompletizácia celého vozidla ako aj skúšky sa uskutočňovali v [[ZTS Detva]], kde sa tiež robili pancierové korby<ref name="Monografia BVP-1">Monografia BVP-1, Apológia, február 1999, Ročník VII., s. 26 - 27</ref>.
Nad kanónom 73 mm kanónom je umiestnené odpaľovacie zariadenie pre protitankovú riadenú strelu ([[PTRS]]) [[9M14M]] "Maljutka" (v označení [[NATO]] [[A-3]] "Sagger"). Modernizovaná verzia BVP-1M z roku [[1974]] používala PTRS [[9K111 Fagot]] ([[AT-4 Spigot]]). Zmeny v nasledujúcich rokoch prekonal aj pozorovací prístroj vodiča, kde pribudol jeden [[periskop]]ový segment vľavo od príklopu, al tiež elektroinštalácia, tesnenia a úchyty<ref name="Monografia BVP-1"/>.
== Nedostatky ==
[[Obrázok:Bmp-1-DMSC9112086 JPG.jpg|náhľad|vpravo|250px|BVP-1 maskované na operácie v púšti]]
Nedostatky viedli k urýchlenému zostrojeniu modernejšieho BVP-2. Slabinou stroja sú napríklad palivové nádrže, ktoré sú uložené aj v zadných dverách priestoru pre pechotu. Zásah do tejto časti môže vozidlo ľahko zapáliť.
Týkali sa hlavne výzbroje. Kanón 2A28 bol neúčinný pre jeho malú rýchlosť streľby. Ďalšou nevýhodou bol jeho nedostatočný námer. To bolo veľkým nedostatkom hlavne v hornatom teréne [[Afganistan|Afganistanu]], kde boli sovietske jednotky napádané z vyššie položených miest. Ďalším nedostatkom bol slepý uhol v mieste, kde kanónu bránil v streľbe svetlomet veliteľa vozidla. Tento priestor vymedzovala vzdialenosť 0-100 mm vľavo a 180-220 vpravo od svetlometu. Nedostatočne účinné sa ukázali ručne navádzané PTRS, znovunabitie si vyžadovalo stabilizovanie kanóna a porušenie hermetickosti otvorením nabíjacieho príklopu. Vystrelená strela ťahala za sebou káblik dlhý tri kilometre. Pri prekonaní tejto vzdialenosti sa odtrhol a strela sa stala neovládateľnou. Veľkým nedostatkom vozidla bola jeho protivzdušná obrana. Koncom 70. rokov sa vozidlo vybavilo dvoma ručnými jednorázovými PTRS typu [[9K32]] "Strela" (SA-7 "Grail"). Toto riešenie však bolo iba dočasné. Všetky nedostatky viedli k urýchlenému zostrojeniu modernejšieho BVP-2. Slabinou stroja sú tiež palivové nádrže, ktoré sú uložené aj v zadných dverách priestoru pre pechotu. Zásah do tejto časti môže vozidlo ľahko zapáliť.
== Technický popis ==
[[Obrázok:BMP-1.jpg|náhľad|vpravo|250px|BVP-1 v Afganistane]]
Bojové vozidlo pechoty BVP-1 je pásové obojživelné pancierované vozidlo určené na vedenie priamej aj podpornej streľby a prepravu motostreleckého družstva. Posádku tvoria - veliteľ, vodič, strelec-operátor a 8 členov motostreleckého družstva.
=== Korba ===
Korba vozidla je zvarená z oceľových pancierových plátov hrubých od 6 mm (spodok korby) po 20 mm (predná časť). Niektoré časti vozidla sú vyhotovené z hliníkových zliatin z dôvodu nižšej hmotnosti (odnímateľné kryty). Vozidlo je obojživelné, vodné prekážky prekonáva plávaním. Na tento účel má prispôsobené články koľajových pásov tak, aby zabezpečili pohyb vozidla usmerňovaním vody pod blatníkmi. Tak vzniká vodný tunel, ktorý vyúsťuje hydrodynamickými rebrami na zadnej časti blatníkov. Na prednej časti korby je umiestnený výklopný vlnolam.
=== Podvozok ===
Podvozok tvorí 6 párov jednoduchých kolies, ktoré sú po obvode vybavené tvrdenou gumou. Kolesá sú odpružené torznými tyčami, prvé a posledné aj hydraulickými tlmičmi. Hnacie kolesá sa nachádzajú vpredu, napínacie vzadu. Pod blatníkmi sú z časti ukryté 3 páry nosných kladiek, ktoré sú po obvode tiež pogumované.
=== Výzbroj ===
▲[[Obrázok:BMP-1 AP 2.jpg|náhľad|vpravo|250px|Detail veže BVP-1]]
Vozidlo je vybavené otočnou vežou s 73 mm kanónom 2A28 s hladkým vývrtom hlavne a dostrelom 1300 m. Zásoba streliva je 40 kusov. Na pravej strane kanóna sa nachádza lafetovaný spriahnutý 7,62 mm guľomet PKT so zásobou streliva 2000 [[náboj (zbrane)|nábojov]]. Odpaľovacie zariadenie 9S428 riadených striel PTRS 9M14M, resp. 9M111M je umiestnené nad kanónom. Strely sa nabíjajú ručne po otvorení nabíjacieho poklopu pri stabilizovanom kanóne pod nabíjacím uhlom 3,5°. Vozidlo môže viezť celkovo 4 kusy striel. V prípade potreby môže prevážané družstvo viesť paľbu z ručných zbraní strieľňami nachádzajúcimi sa po bokoch vozidla.
=== Pohon ===
BVP-1 je poháňané 4-dobým [[Vznetový spaľovací motor|vznetovým motorom]] [[UTD-20]] s výkonom 221 kW (300 k), ktorý sa nachádza v jeho pravej prednej časti, kde sa tiež nachádza prevodový mechanizmus, spojka a bočné prevody. Motorový priestor od zvyšného priestoru vozidla je oddelený zvukotesnou a ohňuvzdornou priečkou. Výfukové potrubie je vybavené zariadením na zadymovanie.
=== Vybavenie ===
[[Obrázok:Finnish BMP1 Parola 1.jpg|náhľad|vpravo|250px|2-dielne dvere pre motostreleckú jednotku]]
Na ľavej strane sa nachádza stanovište vodiča. K dispozícii má kombinovaný denno-nočný optický prístroj [[TVNO-2]], alebo [[TVNE-1Pa]] a 3 kusy hranolových periskopov [[TNPO-170]]. Za ním je umiestnený veliteľ vozidla, ktorý má k dispozícii otočný príklop s kombinovaným infraďalekohľadom [[TKN-3B]]. Na príklope sa nachádzajú dva hranolové periskopy TNPO-170. Veliteľ má k dispozícii rádiostanicu [[R-123]] a vnútorné hovorové zariadenie [[R-124]]. Za veliteľom je bojový priestor s otočnou vežou, kde má stanovište strelec – operátor, ktorý má k dispozícii 4 kusy hranolových periskopov TNPO-170 a kombinovaný periskopický zameriavač [[1-PN-22]]. Lôžko veže tvorí zároveň aj zásobník na 40 kusov munície pre poloautomaticky nabíjaný kanón. Zadná časť vozidla tvorí priestor pre motostrelecké družstvo (6-8 osôb). Do vozidla vstupujú širokými 2-dielnymi dverami v zadnej časti, ktoré zároveň slúžia ako nádrže pohonných hmôt [[NM-35]]. Na opustenie vozidla používajú stropné príklopy alebo už spomínané dvere. Členovia družstva majú k dispozícii po jednom hranolovom periskope TNPO-170. BVP-1 je vybavené filtroventilačným zariadením, ktoré poskytuje posádke ochranu pred zbraňami hromadného ničenia.
== Užívatelia ==
* BMP-P00 - výcvikové vozidlo bez veže so zvýšenou korbou
* BMP-1PG - verzia s 30 mm granátometom a PTRS 9M113 Konkurs (AT-5 Spandrel)
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
| 