Pipin III.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 85.237.21.239 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Bojars
Bez shrnutí editace
Riadok 10:
'''Pipin Krátky''' (* [[715]] - † [[24. september]] [[768]]) bol franský [[majordóm]] a neskôr v rokoch 751 až 768 kráľ Frankov. Bol to syn Karola Martella a otec Karola Veľkého.
 
Bol to prvý majordóm, ktorý sa zároveň stal aj franským kráľom. S požehnaním pápeža sa dal korunovať - vopred sa ho listom opýtal, či má byť kráľom ten, kto nemá skutočnú moc (Merovejsovci), alebo ten, kto skutočnú moc má. Pápež uznal Karolovcom nárok na korunu a nástupnícke práva, za čo ho Pipin odmenil pôdou, ktorú zabral vo vojnách proti Longobardom (vyhnal ich z Ríma). Územia sa neskôr stali základom pápežského štátu v Taliansku. Spolu s otcom Karolom Martelom, víťazom nad španielskymi Maurami, ktorý zvrhol z trónu posledného Merovejovca, sa Pipin ovažuje za zakladateľa karolovskej dynastie, ktorá vládla vo Franskej ríši po roku 751. Karolovci držali de facto skutočnú moc v rukách už od čias Karola Martela, až Pipin sa však stal aj oficiálne franským kráľom. Vytvoril pevnú väzbu medzi kráľom a pápežom. Pápež korunováciou Pipina odštartoval proces, ktorý vyvrcholil obnovením západného cisárstva (vedľa východného, byzantského) za Karola Veľkého. Vstupom do dynastických sporov medzi Merovejovcami a Karolovcami pápež založil precedens, podľa ktorého svetskú moc mal panovníkom odovzdávať (požehnávať) Rím.
Bol to prvý majordóm, ktorý sa zároveň stal aj franským kráľom. S požehnaním pápeža sa dal korunovať. Vytvoril pevnú väzbu medzi kráľom a pápežom.
 
Po smrti sa jeho syn Karol Veľký delil o moc a kráľovstvo s bratom Karolmanom. Karol Veľký mal neskôr syna, ktorému dal meno Pipin