Ján Maliarik: Rozdiel medzi revíziami

 

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa snaží "apelovať" na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Písal listy rôznym politikom a úradom, navštevoval konzuláty bojujúcich strán a rozširoval svoje brožúry o svetovom mieri. Aj vďaka tomu sa stal nepohodlným a cirkevné úrady ho prinútili požiadať o predčasné penzionovanie. [[13. jún]]a [[1915]] bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. Počas prestávky [[Richard Wagner|Wagnerovej]] opery [[Valkýra]] v [[Národné divadlo|Národnom divadle]] v [[Praha|Prahe]] vystúpil cez prestávku na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Po tom, čo bol odvedený z divadla, bol zatknutý a prevezený do vojenského väzenia, kde ho čakal vojenský súd a trest smrti za vlastizradu. Unikol však tomuto osudu a v polovičke [[máj]]a [[1916]] bol poslaný na pražskú psychiatrickú kliniku na Kateřinkách, kde strávi dva roky, pričom nemal ďaleko k duševnému zrúteniu. Po podmienečnom prepustení sa vrátil do Veľkých Levár, no kňazom mu už nedovolili byť. Desať dní po príchode mu zomrela matka; po jej smrti ochorel a mesiac bol pripútaný na lôžko. V medzivojnovom období Maliarik neutícha vo svojich snahách po mierovej obrode a píše množstvo spisov. Bol veľkým propagátorom česko-poľsko-slovenského zblíženia.

Ako sa začínalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], zosilnil svoju snahu odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Napísal listy [[Veľká Británia|britskému]] ministerskému predsedovi [[Ramsay MacDonald|Ramsayovi MacDonaldovi]], [[Benito Mussolini|Mussolinimu]], [[Adolf Hitler|Hitlerovi]], [[Stalin]]ovi, [[Jozef Tiso|Tisovi]], indickému vládcovi [[Raja Mahendra Pratap|Mahendra Pratapovi]], [[Mahatma Gandhi|Mahátmá Gándhímu]] a [[pápež]]ovi [[Pius XII.|Piusovi XII.]]