Ján Maliarik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 14:
Narodil sa vo veľmi chudobnej rodine. V ôsmych rokoch sa stal polosirotou a spolu s matkou sa len ťažko prebíjali životom, pričom často trpeli hladom a núdzou. Nadobudnúť vzdelanie sa mu podarilo vďaka jeho nadaniu. Vyštudoval evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]], Učiteľský ústav v [[Šoproň|Šoproni]] a Evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a v [[Prešov]]e. Študoval všetky hlavné svetové náboženské a filozofické systémy. Ovládal [[latinčina|latinčinu]], [[gréčtina|gréčtinu]], [[hebrejčina|hebrejčinu]], [[nemčina|nemčinu]], [[maďarčina|maďarčinu]], a samoštúdiom si osvojil tiež [[angličtina|angličtinu]], [[ruština|ruštinu]], [[poľština|poľštinu]], [[srbčina|srbčinu]], [[esperanto]] a [[sanskrt]]. Po dva a pol ročnom pôsobení na východnom [[Slovensko|Slovensku]] sa v roku [[1901]] stal evanjelickým farárom vo [[Veľké Leváre|Veľkých Levároch]], jedinom evanjelickom cirkevnom zbore na [[Záhorie|Záhorí]], ktorý sa zachoval od [[protireformácia|protireformácie]]. Od začiatku sa stal medzi farníkmi obľúbeným a uznávaným. Snažil sa medzi nimi prebudiť túžbu po vzdelaní a morálnom zušľachtení. Mimoriadne mu záležalo na výchove detí. Na pozvanie prednášal v rôznych nábožensky orientovaných spoločnostiach a venoval sa tiež písaniu spisov. Na rozdiel od väčšiny ostaných slovenských intelektuálov začiatku 20.storočia si neidealizoval slovenský vidiecky ľud a zanechal vo svojich listoch a poznámkach svoj kritický pohľad na jeho morálny stav (alkoholizmus, primitivizmus, sexuálna neviazanosť,"tupý materializmus").
 
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa snaží "apelovať" na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Písal listy rôznym politikom a úradom, navštevoval konzuláty bojujúcich strán a rozširoval svoje brožúry o svetovom mieri. Aj vďaka tomu sa stal nepohodlným a cirkevné úrady ho prinútili požiadať o predčasné penzionovanie. [[13. jún]]a [[1915]] bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. Počas prestávky [[Richard Wagner|Wagnerovej]] opery [[Valkýra]] v [[Národné divadlo|Národnom divadle]] v [[Praha|Prahe]] vystúpil cez prestávku na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Po tom, čo bol odvedený z divadla, bol zatknutý a prevezený do vojenského väzenia, kde ho čakal vojenský súd a trest smrti za vlastizradu. Unikol však tomuto osudu a v polovičke [[máj]]a [[1916]] bol poslaný na pražskú psychiatrickú kliniku na Kateřinkách, kde strávi dva roky, pričom nemal ďaleko k duševnému zrúteniu. Po podmienečnom prepustení sa vrátil do Veľkých Levár, no kňazom mu už nedovolili byť. Desať dní po príchode mu zomrela matka; po jej smrti ochorel a mesiac bol pripútaný na lôžko.
V medzivojnovom období Maliarik neutícha vo svojich snahách po mierovej obrode a píše množstvo spisov o politike, filozofii a náboženstve. Dokázal si dokonca vytvoriť malý okruh priaznivcov. Bol taktiež veľkým propagátorom česko-poľsko-slovenského zblíženia.
 
Ako sa začínalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], zosilnil svoju snahu odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Napísal listy [[Veľká Británia|britskému]] ministerskému predsedovi [[Ramsay MacDonald|Ramsayovi MacDonaldovi]], [[Benito Mussolini|Mussolinimu]], [[Adolf Hitler|Hitlerovi]], [[Stalin]]ovi, [[Jozef Tiso|Tisovi]], indickému vládcovi [[Raja Mahendra Pratap|Mahendra Pratapovi]], [[Mahatma Gandhi|Mahátmá Gándhímu]] a [[pápež]]ovi [[Pius XII.|Piusovi XII.]]