Kúria (sídlo šľachty): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:
'''Kúria''' (z lat. curia, t.j. zemiansky dom) bolo vidiecke sídlo strednej a drobnej šľachty. Pojmom kúria sa tiež označuje stredoveká hospodárska jednotka označujúca dom s určitou rozlohou poľnohospodárskej pôdy.
Kúria bývala prízemná alebo jednoposchodová murovaná obytná budova so skromnou architektonickou výzdobou, ktorá sa vyvinula zo stredovekého zemianskeho dvorca. Často bývala umiestnená na vyvýšenom mieste v obci alebo pri vodnom toku. Bloková budova alebo budova s krídlami spravidla súvisela s hospodárskym dvorom, záhradou alebo s malým parkom. Na rozdiel od [[Kaštieľ|kaštieľa]], s ktorým má niektoré spoločné architektonické prvky, nemala kúria nikdy obrannú funkciu. Jej stavba vychádzala z jednoduchej, ale vysoko účelnej ľudovej architektúry, alebo bola ovplyvnená jednotlivými umeleckými smermi.
Kúrie sa zachovali v mnohých slovenských obciach. Najstaršie sú z konca 15. storočia, ktoré mali často iba jednu alebo dve obytné miestnosti. Väčšina kúrií však pochádza zo 16. - 17. storočia. Boli to prevažne malé budovy s trámovými stropmi alebo s valenými či krížovými klenbami s hrebienkami. Okná mali často [[Renesancia|renesančné]] kamenné ostenie s kovanou mrežou.
[[Baroko]] v 18. storočí výstavbu kúrií takmer neovplyvnilo, zvýšil sa iba počet miestností a kúrie dostali obdĺžnikový pôdorys s mierne vystupujúcim [[Rizalit|rizalitom]] uprostred fasády. V miestnostiach boli barokové české a pruské klenby.
[[Klasicizmus|Klasicistické]] kúrie z 19. storočia mali štyri - šesť obytných miestností. Rizalit na čelnej fasáde ukončený [[Tympanón|tympanónom]] často sa menil na stĺpový [[Portikus|portikus]]. Kúrie bývali s dvorom spojené stĺporadím.
Kúrie svojou architektúrou dodnes predstavujú dominanty mnohých obcí na Slovensku, napr. renesančné kúrie v [[Necpaly (okres Martin)|Necpaloch]], v [[Príbovce|Príbovciach]], rokokovo-klasicistická v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]], vo [[Vyšný Kubín|Vyšnom Kubíne]], baroková v [[Kalinčiakovo|Kalinčiakove]], barokovo-klasicistická v [[Blatnica|Blatnici]], klasicistická v [[Koplotovce|Koplotovciach]], empírová v [[Župčany|Župčanoch]] a iné.
== Zdroj ==
Kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1979
[[Kategória:Stavby]]
| |||