Kaštieľ: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:
[[Obrázok:
'''Kaštieľ''' (z lat. castellum, t.j. pevnosť, zámok) bolo mestské a vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana, ktoré vystriedalo stredoveký [[Hrad|hrad]] alebo [[Zámok (stavba)|zámok]].
Skromnejšie sídla zemanov, ale aj mestské šľachtické obydlia nazývame [[Kúria|kúriami]].
Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc [[Baroko|barokom]] obyčajne v parku. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne opevnené. Neskôr, najmä od konca 16. a začiatkom 17. storočia v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým nábytkom, umeleckými dielami a doplnkami ale i dotváranie priľahlej krajiny k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné bašty, a arkiere, ozdobné atiky a strieľne, vnútorné dvory, mohutné veže a brány).
Na Slovensku sa zachovali početné typy kaštieľov. Ojedinele sú zastúpené pôvodne [[Gotika|gotické]] kaštiele mnoho ráz prestavované (napr. goticko-renesančný v [[Parížovce|Parížovciach]], pôvodne gotický kaštieľ v [[Humenné|Humennom]]). Omnoho hojnejší je výskyt [[Renesancia|renesančných]] a [[Klasicizmus|klasicistických]] kaštieľov.
Renesančné kaštiele sa vyskytujú vo viacerých architektonických typoch, napr. typ výrazných kubických tvarov a prostých proporcií ([[Betlanovce]], [[Hájniky]]), s nárožnými baštami a arkiermi ([[Mokraď (Dolný Kubín)|Mokraď]], [[Považské Podhradie]], [[Dolná Mičiná]], [[Necpaly (okres Martin)|Necpaly]], [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviaky]]), nepravidelného tvaru, trojkrídlové alebo štvorkrídlové kaštiele s vnútorným arkádovým nádvorím ([[Bošany]], [[Zemianske Kostoľany]], [[Fričovce]], [[Pečovská Nová ves]], [[Horné Lefantovce]], [[Brunovce]], [[Bytča]], [[Strážky]], [[Pruské]], [[Topoľčianky]]) s osobitnými hradbami opevnené kaštiele ([[Divín]], [[Hronsek]], [[Nižná Šebastová]]).
Z menej početných [[baroko|barokových]] kaštieľov medzi typické patria najmä v [[Bernolákovo|Bernolákove]], vo [[Veľký Biel|Veľkom Bieli]], v [[Bijacovce|Bijacovciach]] a v [[Markušovce|Markušovciach]].
Klasicistické kaštiele mávajú uprostred hlavného priečelia stĺpový [[Portikus|portikus]] s [[Tympanón|tympanónom]], po boku hlavnej budovy nižšie hospodárske krídla, záhradné priečelie nadväzuje výhľadom na park (napr. kaštiele v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]], v [[Pečeňady|Pečeňadoch]] a v [[Topoľčianky|Topoľčiankach]]).
Kaštiele sa ojedile stavali aj v druhej polovici 19. storočia či dokonca v 20. storočí ([[Budmerice]], [[Kunerad]], [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]]).
Z hľadiska využiteľnosti sa niektoré kaštiele stali i kultúrnymi strediskami (kaštieľ v [[Strážky|Strážkach]] alebo v [[Bytča|Bytči]].
Dnešné využitie kaštieľov je rôznorodé. Niektoré našli využitie ako objekty pre muzeálne expozície ([[Betliar]], Markušovce, Dolná Krupá, Strážky, Topoľčianky), ďalšie slúžia ako hotely či penzióny (Fričovce, Topoľčianky), kaštiele v obecnom vlastníctve či vo vlastníctve rôznych spoločenských či štátnych organizácií využívajú konkrétne subjekty na rôzne účely (radnice, sídla firiem, školy, internáty, domovy sociálnych služieb a pod.). Väčšina kaštieľov však v súčasnosti chátra a ich ďalší osud je neistý.
Kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1979
▲== Pozri aj ==
[[Kategória:Stavby]]
[[en:Manor-house]]
| |||