Tykadlo: Rozdiel medzi revíziami

Tykadlá majú zvyčajne článkovaný charakter a pre jedinca [[hmyz|hmyzu]] majú veľký význam, lebo sa na nich nachádzajú niektoré významné zmyslové orgány: čuchové, hmatové a u niektorých zrejme i sluchové orgány. U niektorých [[druh (taxonómia)|druhov]] [[hmyz|hmyzu]] je tykadlo typickým orgánom, ktorý ho charakterizuje. Napr. u [[fuzáče|fuzáčov]], alebo u [[motýle|motýľov]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[okáňovité|okáňovitých]] ([[Saturnidae]] = [[Attacidae]]). Latinsky sa tykadlá označujú, ako ''[[antennae]]''. Denné [[motýle]] majú zvyčajne kyjovitý tvar tykadiel, ktoré bývajú hladké. U nočných [[motýle|motýľov]] ([[Heterocera]]) sa vyskytujú viaceré tvary tykadiel. Popisujú sa tykadlá nitkovité, štetinovité, obrvené, ozubené, pílkovité, vretenovité, tyčinkovité, hrebeňovité, dvojito hrebeňovité a pod. Typickým sú tykadlá u známej [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[chrobáky|chrobákov]] – [[fuzáče|fuzáčov]] ([[Cerambycidae]]), kde im tento typický vzhľad ich tykadiel dal aj ich slovenský názov. Tykadlá pôvodne vznikli ako článkované končatiny druhého hlavového článku, ktoré sa ďalším vývojom funkčne i morfologicky zmenili a prebrali funkciu zmyslových orgánov. U niektorých radov hmyzu sú na tykadlách vytvorené štruktúry, ktoré slúžia ako dôležitý determinačný znak. V embryonálnom štádiu sa tykadlá spočiatku zakladajú na hlave ventrálne, ale neskôr - počas vývoja jedinca sa presúvajú dorsálne medzi zložené oči. Tykadlá u väčšiny druhov hmyzu majú podobnú základnú štruktúru. Vyrastajú na hlave z tzv. tykadlovej jamky. Skladajú sa zo základného článku, ktorý sa nazýva ''scapus''. Okolo základu tykadla prebieha tzv. tykadlový šev = (''sutura antennalis''). Ako druhý v poradí nasleduje menší článok, ktorý sa nazýva ''pedicel''. Zvyšné články tykadla, ktoré sú veľmi podobné vytvárajú spolu tzv. bičík. Počet článkov tohto bičíka, ale aj ich tvar je u jednotlivých druhov hmyzu rozličný.