Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 243 bajtov ,  pred 16 rokmi
+ kateg.
d
(+ kateg.)
'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'')(* [[2. apríl]] [[1719]] [[Viedeň]]; † [[25. január]] [[1797]] Viedeň) - Bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného Slovenska. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
[[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg|right|thumb|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]]
'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'')(* [[2. apríl]] [[1719]] [[Viedeň]]; † [[25. január]] [[1797]] Viedeň) - Bolbol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
 
==Život==
Používal tiež meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Pfalzska do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]a [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Baltazár Neumann|Baltazárom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V r. [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby. V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Nagyvárade (Veľkom Varadíne) dokončil v r. [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
 
Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého [[Mikuláš Pacassi|Mikuláša Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od r. [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.
V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Baltazár Neumann|Baltazárom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V roku [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.
 
V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Nagyvárade (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
 
Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. októbra|29. október]] [[1762]], za zomrelého [[Mikuláš Pacassi|Mikuláša Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od r.roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.
 
==Stavby na Slovensku==
Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hllebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe). Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V r. [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letný arcibiskupský palác na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírenie a prestavba budovy Kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v Trnave (1770-1773).
 
Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letný arcibiskupský palác na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírenie a prestavba budovy Kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (1770-1773).
Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po r. [[1775]] začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V [[Nitra|Nitre]] na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
 
Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po r.roku [[1775]] začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V [[Nitra|Nitre]] na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
 
==Iné stavby==
Vypracoval plány na výstavbu barokového[[barok]]ového paláca, kópie viedenského [[Belvedér]]u, teraz múzea "Tarii Crisurilor" a [[bazilika|baziliky]] v [[Oradea|Oradei]] (teraz [[Rumunsko]]).
 
Prestavba zámku Halbturn a zámku Hof. Palác Rottal (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry)
 
V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]
 
[[Kategória:Narodenia v 1719|Hillebrandt, Franz Anton]]
[[Kategória:Úmrtia v 1719|Hillebrandt, Franz Anton]]
[[Kategória:Architekti|Hillebrandt, Franz Anton]]
 
[[de:Franz Anton Hillebrandt]]
53 098

úprav