Barokové divadlo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d nová - {{Pracuje sa}} |
úprava, štylistika, kategórie, wikilinky, obrázky |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Obrázok:1968Italia1081.jpg|thumb|[[Teatro Olimpico]], [[Vicenza]], [[Taliansko]]: prvé stále divadlo]]
[[Obrázok:IsabellaAndreini.jpg|thumb|[[Isabella Andreini]], jedna z prvých slávnych talianskych herečiek]]
[[Obrázok:Harlekin Columbine Tivoli Denmark.jpg|thumb|Harlekýn a Kolumbína]]
[[Obrázok:Nationaltheater B3 Sophokles-Tondo.jpg|thumb|Sofokles]]
[[Obrázok:Cardinal Richelieu (Champaigne).jpg|thumb|Francúzsky kardinál Richelieu]]
[[Obrázok:Moliere2.jpg|thumb|Molière]]
[[Obrázok:Racine portrait4.jpg|thumb|Jean Racine]]
[[Obrázok:CHANDOS3.jpg|thumb|[[William Shakespeare]] (asi [[1610]])]]
[[Obrázok:David Garrick as Hamlet.jpg|thumb|[[David Garrick]] ako [[Hamlet]] (1754)]]
[[Obrázok:The Swan cropped.png|thumb|Typický príklad [[Alžbetínske divadlo|alžbetínskeho divadla]]]]
[[Obrázok:Pedro Calderón de la Barca 01.jpg|thumb|Pedro Calderón de la Barca]]
'''Barokové divadlo''' je nepresným pomenovaním pre divadelné umenie a drámu v [[16. storočie|16. storočí]] až prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]], ktoré v tomto období prešlo veľkým rozkvetom. V 16. a 17. storočí sa sformovali základné modely [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry, ktoré sa rozvíjali a vzájomne prelínali až do súčasnosti. Najprv sa všade prijímal [[Francúzsko|francúzsky]] model klasicistického divadla, no už v 18. storočí [[Gotthold Ephraim Lessing |Lessing]] staval proti tomuto princípu [[William Shakespeare|Shakespeara]] a neskôr v ňom našli záľubu najmä [[Romantizmus|romantici]].
== Hlavná charakteristika ==
Obdobie baroka bolo dobou veľkých národných divadelných kultúr, ktoré dnes považujeme za klasické a ktoré odrážali komplikované spoločenské a politické premeny Európy. V období [[Renesancia|renesancie]] sa začal klásť dôraz na dôstojnosť človeka v nových podmienkach, kedy sa uvoľnil vplyv náboženstva a božského poriadku v živote človeka. Bol to veľmi významný objav, ktorý sa prejavil aj v divadle, ktoré už nemohlo predvádzať alegórie ctností a večných právd, ale ich nahradilo vyobrazeniami reálnych charakterov, ktoré si pritom stále ešte udržiavali pevný a symbolický zmysel.
Okrem vzniku množstva národných variantov divadla tiež začali vznikať prvé profesionálne [[Divadlo (organizácia)|divadelné súbory]], ktoré nepôsobili len ako zábavný prvok pri slávnostných príležitostiach, ale ich divadelné predstavenia začali navštevovať diváci aj vo svojom voľnom čase. Toto obdobie vytvorilo nielen [[Dramatické dielo|dramatické texty]], ale aj modely divadla, ktoré predurčili ďalší vývoj [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry. Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]).▼
▲Okrem vzniku množstva národných variantov divadla tiež začali vznikať prvé profesionálne [[Divadlo (organizácia)|divadelné súbory]], ktoré nepôsobili len ako zábavný prvok pri slávnostných príležitostiach, ale ich divadelné predstavenia začali navštevovať diváci aj vo svojom voľnom čase. Divadlo sa stalo profesionálnou inštitúciou s vlastným súborom a vlastnou budovou bez toho, aby sa viazalo na príležitostné alebo opakujúce sa slávnosti. Platilo pravidlo, že ak sa večer malo konať predstavenie, vyvesila sa pred budovu divadla vlajka (čierna pre [[tragédia|tragédiu]], biela pre [[komédia|komédiu]]). Toto obdobie vytvorilo nielen [[Dramatické dielo|dramatické texty]], ale aj modely divadla, ktoré predurčili ďalší vývoj [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry. Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]). V období baroka sa zmenili aj námety, ktoré divadlo spracovávalo. Miesto abstraktných [[alegória|alegórií]] a mýtického zobrazovania [[Ježiš|Kristovho]] života sa do divadelných hier dostávali obyčajní ľudia a spracovanie ich každodenného života.
== Francúzske divadlo ==▼
Prvou divadelnou budovou sa stalo [[Teatro Olimpico]] vo [[Vicenze]] v Taliansku. Malo polkruhové hľadisko, orchester a javisko s bohatou sochárskou výzdobou a otvormi na dekorácie, ktoré vytvárali dojem perspektívy.
== Dramatická tvorba ==
Autori sa vracajú k [[Antická tragédia|antickej dráme]], čo značne ovplyvnilo poňatie divadla. Študovali antické poetiky aj hry na nových akadémiách, neskôr začali podľa antických vzorov písať i vlastné tragédie a komédie. V tragédiách sa napodobňoval predovšetkým [[Seneca]] a v poetických dielach to bol [[Aristoteles]]. Hry však vychádzali predovšetkým z vkusu panovníckeho dvora, šľachty a učencov a poslúžili ako inšpirácia aj pre ďalších dramatikov. Najobľúbenejšia bola komédia nazývaná ''commedia erudita'' (napr. [[Niccolò Machiavelli]] – ''Mandragora'', [[Fernando de Rojas]] – ''Celestína'').
V tomto období spolu s dvorským humanistickým divadlom začalo pôsobiť aj [[školské divadlo]], ktoré malo mať najmä výchovnú a vzdelávaciu funkciu (slúžilo na vyučovanie latinského prednesu). Hrali v ňom učitelia a žiaci a ako publikum im slúžili diváci z miest. Hralo sa na [[Katolícka cirkev|katolíckych]] aj evanjelických školách, na [[Radnica|radniciach]], na jednoduchých pódiách alebo v prepychových sálach [[palác]]ov. Školské divadlo však bolo väčšinou [[amatér]]ske a radilo sa k tradícii milovníkov [[Antika|antickej]] kultúry.
== Nové divadelné žánre ==
=== Pastierske hry ===
Okrem zaužívaných žánrov, akými boli tragédia, [[tragikomédia]] a komédia v tomto období vznikol aj nový divadelný žáner, a to [[pastierska hra]], ktorá predvádzala idylické obrazy z prírodných scenérií, čím vytvárala akýsi idealizovaný obraz sveta, ktorý kontrastoval s často veľmi krutou realitou (vojny, zápas o moc). Jednou z najvýznamnejších takýchto hier bolo dielo [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]] ''Amintus'' z roku [[1573]].
=== Opera a balet ===
V prostredí dvora nájdeme od 16. storočia tiež prvé známky vzniku dvoch nových druhov divadla – [[balet]]u a [[Opera|opery]]. Prvé kroky operného divadla môžeme nájsť v Taliansku, zatiaľ čo vo Francúzsku sa sformovali najmä základy klasického baletu. Medzi prvé inscenácie patrili diela [[Jacop Peri|Jacopa Periho]] (''Dafné'', [[1594]]; ''Euridika'', [[1600]]), neskôr to boli diela [[Claudio Monteverdi|Claudia Monteverdiho]] (''Orfeus''). Pomenovanie pre nový divadelný žáner ''opera'' použil ako prvý Monteverdiho žiak [[Francesco Cavalli]]. Vďaka rozmachu opernej tvorby začal narastať aj počet operných budov a súborov; inscenácie smerovali k zdôrazňovaniu sólového [[spev]]u a táto tendencia vyvrcholila v [[neapol]]skej škole [[kastrát]]ov v 18. storočí.
Dvorský balet sa na francúzskom dvore presadzoval už v 16. storočí vrámci rôznych slávností, počas ktorých sa šľachtici bavili tancom, v ktorom vystupovali alegorické alebo historické postavy. Tieto ''ballets de cours'' sa rozvíjali najmä na dvore francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], kedy sa ich poriadateľmi stali Jean-Baptiste Lully, Moliére a tiež choreograf Pierre Beauchamp, ktorý založil v roku [[1661]] prvú [[Tanec|tanečnú]] kráľovskú školu.
== Scénická výprava ==
Scénická výprava baletov a opier bola ovplyvnená [[Barokové maliarstvo|výtvarným umením]] a perspektíva dosahovala u niektorých stav dokonalosti. Spočiatku sa používali trojstranné kulisy (telaria), ktoré umožňovali rýchlu premenu dramatického prostredia, no postupne ich nahradili ploché kulisy. Operné predstavenie malo ešte jednu veľmi rozvinutú zložku – javiskovú výpravu. Tu sa uplatnili predovšetkým maľované perspektívne dekorácie, rôzne mašinérie, lietajúce stroje, svetelné a pyrotechnické efekty. U opery sa učila aj činohra a najviac z nej ťažilo pravdepodobne jezuitské divadlo, ktoré túžilo prekvapovať a ohromovať svojich divákov vizuálnymi efektmi.
Dekoratéri a majstri zaoberajúci sa pohybom kulís boli významnými osobnosťami divadla a medzi slávnych dekoratérov patril v Taliansku [[Bernardo Buontalenti]] a neskôr [[Giovanni Burnaccini]] v Anglicku to bol napr. [[Inigo Jones]], vo Francúzsku [[Giacomo Torelli]] a v Nemecku [[Joseph Furtenbach]]. V roku [[1545]] vydal [[Sebastiano Serlio]] dielo ''Architektúra'', ktoré obsahovalo návrhy typických dekorácií troch základných žánrov: tragédie (palác), komédie (námestie) a pastierskej hry (prírodná scenéria).
=== Talianske divadlo ===
V Taliansku sa sformovala [[commedia dell'arte]], ktorá vychádzala z tradícií antickej pantomímy a stredovekých frašiek. Objavila sa v polovici 16. storočia s typickými postavami, ktoré improvizovali podľa voľného [[scenár]]a a predvádzali divákom množstvo gagov. Základnými typmi postáv boli v komédii ''Pantalone'' (ako terč posmechu), ''Dottore'' (hlúpy a urečnený učenec), ''Harlekýn'' (prešibaný sluha), ''Brighella'' alebo ''Pulcinella'' (ešte prefíkanejší sluha), a vedľajšie postavy ''Capitano'' (smiešny vojak) a ''Kolombína'' (záletná a vtipná partnerka sluhu). Práve tu sa vyskytli aj prvé ženy – herečky (dovtedy mohli hrať divadlo podľa antického vzoru len muži), a medzi najslávnejšie patrila [[Isabella Andreini]] z hereckého súboru ''Comici Gelosi''. Od polovice 16. storočia sa commedia dell'arte začala objavovať aj v Nemecku, Rakúsku a najmä vo Francúzsku. Táto komédia má svoje korene v renesancii a baroku, odhaľuje komickým spôsobom veci a javy, ktoré mohli mať viac významov, mohli sa javiť jednoducho a inak než dovtedy, a svojou zábavnosťou sa stala veľmi populárnym a ľudovým divadlom.
▲=== Francúzske divadlo ===
V tomto období boli obľúbené najmä komédie, tragikomédie, no tiež tragédia a [[bábkové divadlo]] či [[pantomíma]]. Na kráľovskom dvore boli veľmi obľúbené
▲Prvým z francúzskych barokových tvorcov bol [[Alexander Hardy]] ([[1570]] – [[1632]]), autor tragédia|tragédií, [[tragikomédia|tragikomédií]] a [[pastorálie|pastorálií]] (''Marianne'', ''Dido a jej obeť'', ''Lukrécia''). V jeho hrách sa často sústreďovalo mnoho krutostí, ktorými sa snažil zaujať svoje obecenstvo, no taktiež boli pre jeho diela charakteristické metaforické dialógy, často pretkané oplzlosťami. Jeho diela silne ovplyvnila španielska dráma, no taktiež talianske divadlo, nakoľko viacero talianskych divadelných súborov chodilo hrať i do Francúzska.
▲Na kráľovskom dvore boli veľmi obľúbené [[balet]]y – komické, spievané [[melodráma|melodramatické]], no tiež tzv. „balety so vstupmi“ s jednou nenáročnou dekoráciou, rovnako ako aj predstavenia na otočnom pódiu alebo s priebežne meniacimi sa kulisami počas hry. Z týchto prechodných foriem divadla sa neskôr vyvinula [[opera]], ktorá prežívala svoje najlepšie obdobie práve počas [[barok]]a.
Dôležitú úlohu zohrali aj jezuitské divadlá, pôsobiace až do roku [[1762]], ktoré upustili od trendov zaužívaných v klasických divadlách: miesto [[latinčina|latinských]] tragédií (náboženských aj svetských) hrali balety, do hier vkladali spevy a tance a ako prví angažovali [[choreograf]]ov, vďaka čomu vzniklo v roku [[1638]] prvé skutočné baletné predstavenie. Boli tiež prvými, ktorí začali pripúšťať ženské úlohy v divadelných predstaveniach.
Hranice medzi divadelnými žánrami ešte neboli v tomto období pevne stanovené. Okolo roku [[1625]] vznikla komédia, divadelné predstavenia sa oslobodili od [[vulgarizmus|vulgarizmov]] a divadlo získalo nový ráz, keď prišli do módy šťastné rozuzlenia. Divadlo začalo byť vo vyššej spoločnosti považované za jednu z napríjemnejších zábav. V [[60. roky 17. storočia|60. rokoch 17. storočia]] dostali divadelné hry ustálené pravidlá (napr. rovnako dlhé dejstvá, prestávky medzi predstaveniami, vytváranie dojmu pravdepodobnosti a pod.). Skutočným tvorcom klasického francúzskeho divadla bol [[Pierre Corneille]] ([[1606]] – [[1684]]), a neskôr na jeho tvorbu nadviazali tiež [[Jean Racine]] ([[1639]] – [[1699]]) a [[Molière]] ([[1622]] – [[1673]]).▼
Hranice medzi jednotlivými divadelnými žánrami ešte neboli v tomto období pevne stanovené. Oficiálne sa očisty drámy od miešania žánrov, štýlov a uvoľnenej epickej tvorby ujal sám [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|kardinál Richelieu]] a francúzska Akadémia, ktorá vypracovala posudok na hru [[Pierre Corneille|Pierra Corneilla]] ''[[Cid]]'', ktorej vytkla niekoľko nedostatkov. Sám Corneille si z tejto kritiky vzal ponaučenie a jeho ďalšie hry sú už napísané formálne podľa pravidiel.
▲== Nemecké a rakúske divadlo ==
▲
Po smrti Moliéra vydal francúzsky kráľ Ľudovít XIV. v roku [[1680]] dekrét o zjednotení parížskych hereckých spoločností, vďaka čomu vznikla ''[[Comédie Francaise]]'', ktorá si udržovala nielen monopol na činohru v Paríži, ale vytvárala tiež model divadla, ktorého vplyv bol viditeľný v ďalších rokoch aj za hranicami Francúzska.
=== Nemecké a rakúske divadlo ===
V rozvoji nemeckého divadla zohrali dôležitú úlohu jedni z najväčších klasikov nemeckej literatúry – [[Johann Wolfgang Goethe]] a [[Friedrich Schiller]], ktorí sa venovali tiež problematike divadla. Celonárodný charakter získalo nemecké divadlo až za vlády [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], kedy sa z [[Prusko|Pruska]] stal moderný štát. Počiatky nemeckej drámy a divadla boli ovplyvnené [[reformácia|reformáciou]] a náboženskými bojmi. Zosilnil sa [[absolutizmus]], krajina bola bez ideálov a divadlo sa pestovalo len na [[univerzita|univerzitách]], nakoľko bolo považované väčšinou len za výchovný prostriedok. Jedinou výnimkou bola v tvorbe protestantská univerzita vo [[Wittenberg]]u, kde bolo náboženské divadlo veľmi podporované. V Nemecku pôsobilo v tomto období viacero anglických spoločností, ktoré sa snažili podporiť lásku k divadlu u obyčajných ľudí komédiami, tancom a hudbou. V roku [[1627]] bola v divadle uvedená prvá nemecká opera [[Daphne]] od [[Martin Opitz|Martina Opitza]] ([[1597]] – [[1639]]), ktorú zhudobnil [[Heinrich Schütz]].
Řádek 28 ⟶ 75:
[[Kategória:Divadlo]]
[[Kategória:Dejiny divadla]]
[[Kategória:Dráma]]
[[Kategória:Barok]]
[[Kategória:Literatúra]]
| |||