Vojna v Bosne a Hercegovine: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: hy:Բոսնիական պատերազմ |
d pridanie linkov |
||
Riadok 1:
{{Na revíziu}}
'''Vojna v Bosne a Hercegovine''' bol ozbrojený [[konflikt]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], ktorý sa odohrával medzi [[marec|marcom]] [[1992]] a [[november|novembrom]] [[1995]]. [[Bosna a Hercegovina]] bola a je výnimočná faktom, že tu žiadna národnosť nemá menšinové, či väčšinové postavenie. Žije tu približne rovnaký počet [[Chorváti|Chorvátov]] a rovnaký počet [[Srbi|Srbov]]. Navyše tu žije ešte jedna etnická skupina – [[Bosniaci]] – čo sú [[de facto]] srbochorvátski [[Islam|moslimovia]]. V Bosne sa dali vymedziť územia, v ktorých mali väčšinu jednotlivé etniká, no výnimku tvorilo hlavné mesto [[Sarajevo]], ktoré bolo multietnicky zmiešané. Dá sa povedať, že Bosna a Hercegovina je národnostne rozdelená na Srbov, Chorvátov a Bosniakov a nábožensky na katolíkov, pravoslávnych a moslimov.
== Predohra konfliktu ==
Napriek spomínaným faktom žili obyvatelia Bosny a Hercegoviny pokojný život od vzniku [[Juhoslávia|Juhoslávie]] až do konca [[studená vojna|studenej vojny]]. Navzájom sa medzi sebou sobášili a vedľa seba existovali. Veci sa začali komplikovať po roku [[1990]], keď médiá a [[vojna v Chorvátsku|vojna v susednom Chorvátsku]] spôsobila nenávisť medzi tunajšími etnikami. Nastala silná vlna [[nacionalizmus|nacionalizmu]], čo spôsobilo, že bosnianski Chorváti sa začali orientovať na [[Franjo Tuđman|Franja Tuđmana]], bosnianski Srbi na [[Slobodan Milošević|Slobodana Miloševića]] a moslimovia na [[Alija Izetbegović|Aliju Izetbegovića]].
Konflikt uzrel svetlo sveta, keď sa v Juhoslávii konali prvé separačné voľby. V Bosne a Hercegovine to spôsobilo schôdzku troch etnických [[politická strana|politických strán]], ktoré vytvorili voľnú koalíciu, aby premohli [[Komunistická strana Juhoslávie|Komunistickú stranu Juhoslávie]]. Následne sa predseda najsilnejšej z nich – Alija Izetbegovič – stal prezidentom Bosny a Hercegoviny (
[[Alija Izetbegovič]], bosniacky moslim, bol v roku [[1983]] zatknutý za publikáciu „Islamská deklarácia“ v ktorej prezentoval Socialistickú republiku Bosnu a Hercegovinu ako islamský štát. Za šírenie protitotalitných názorov bol uväznený až do roku [[1990]], keď v Juhoslávii skončil 45-ročný totalitný režim. Krátko po prepustení založil nacionalisticky stredo-pravicovú Stranu Demokratickej Aliancie , ktorú prezentoval ako stranu, ktorá udrží Bosnu a Hercegovinu ako multietnickú krajinu a viac-menej sa vzdal svojej ideológie islamského štátu. Jeho zakázaný manifest bol v
[[Slobodan Miloševič]] a [[Franjo
Taktiež bola zrejmá spolupatričnosť medzi Chorvátmi a bosniackymi Chorvátmi, ktorej úspech čerpal z politickej propagandy vedúcich strán Chorvátska a Bosny. V praxi to znamenalo že Chorvátska Demokratická Únia propagovala, že bosnianskym Chorvátom treba pomáhať. Sesterská strana v Bosne, Chorvátska Demokratická Únia Bosny a Hercegoviny, zase propagovala názor, že treba silne spolupracovať s Chorvátmi bývajúcimi v Chorvátsku.
== Osamostatnenie Bosny a Hercegoviny ==
Zatiaľ čo v Chorvátsku bola v rôznych oblastiach rôzna početnosť menšiny, Bosna bola, čo sa týka národností, neuveriteľne komplikovane heterogénna. Preto bolo veľmi obtiažne, ba dokonca nemožné vytvoriť nejaký návrh rozčlenenia krajiny, tobôž nie rozdelenia medzi tri krajiny. Navyše [[ústava]] Bosny a Hercegoviny bola určená pre tri majoritné národy a to pre Srbov, Chorvátov a Bosniakov. Žiadny národ nebol menšinový, či väčšinový, preto ústava zaručovala rovnaké práva a povinnosti pre všetkých a rozdelenie, či [[separácia]] by de facto nepriniesla nič nové.
[[29. februára]] a [[1. marec|1.marca]] [[1992]] hlasoval parlament Bosny a Hercegoviny o osamostatnení. [[Bosnianski Chorváti]] a Bosniaci hlasovali za. [[Bosnianski Srbi]] boli poväčšine proti a dokonca bojkotovali rozhodnutie ohradzujúc sa, že bolo protiústavné. Srbská delegácia v parlamente návrh nepodporila a odišla. Napriek tomu z 99% platných hlasov bolo 66% za osamostatnenie Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Chorvátski a bosnianski predstavitelia nakoniec schválili nezávislosť [[5.
Pod tlakom [[Nemecko|Nemecka]], [[Európska Únia]] uznala Bosnu a Hercegovinu už 7. apríla 1992 podobne ako aj [[Spojené štáty americké]]. [[22.
== Prvé konflikty ==
Vojna však začala omnoho skôr. Dá sa povedať, že trvá súčasne s konfliktom v Chorvátsku. Už [[30. september|30. septembra]] 1991 [[Juhoslovanská ľudová armáda]] (JLA) zničila počas tiahnutia na [[Dubrovnik]] dedinku Ravno v chorvátsko-bosniackom pohraničí. Nie je prekvapivé, že bola obývaná prevažne Chorvátmi. [[19. september|19. septembra]] 1991 JLA poslala zopár špeciálnych vojakov do
Juhoslovanská ľudová armáda bola rozmiestnená po celej Bosne a Hercegovine a snažila sa získať čo najviac strategických bodov ešte skôr, ako Bosna vyhlási nezávislosť. Chorváti v Bosne, po vzore chorvátskych Chorvátov, začali vytvárať samozvané vojenské oddiely Hrvatsko Vijeće Obrane – [[Chorvátsky Obranný Výbor]], Bosniaci skôr vstupovali do Armády Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo Srbi do Armády Republiky Srbskej. Na niektorých miestach sa stretávali aj rôzne polovojenské oddiely, známe ako srbské [[Biele Orly]] (Beli Orlovi – White Eagles), bosniacka [[Patriotická Liga]] (Patriotska Liga – Patriotic League), bosniacke [[Zelené Baretky]] (Zelene Baretke – Green Barrets) a Chorvátske [[Obranné Jednotky]] (Hrvatske Obrambmene Snage – Croatian Defense Forces). Začala sa vojna.
== Samotná vojna ==
Vojna medzi troma bojujúcimi stranami bola najchaotickejšia a najkrvavejšia vojna v [[Európa|Európe]] po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], počas ktorej bolo prijaté veľké množstvo rôznych dohôd o zastavení paľby, či nastolení mieru, no poväčšine tieto dohody slúžili len na to, aby boli porušené. Mierové snahy OSN boli viac-menej neúspešné. V
Srbi boli stále v prevahe, pretože mali lepšie zbrane a viacej ľudí v armáde. Začala sa krutá občianska vojna a Srbi začali s genocídou bosniackeho obyvateľstva. Jednalo sa o masové plánované popravy Bosniakov , ktoré boli do konca vojny v roku [[1995]] tabu.
=== Obliehanie Sarajeva ===
Ďalšou známou tragédiou bolo obliehanie [[Sarajevo|Sarajeva]]. Srbské vojsko sa vydalo, predpokladajúc, že Bosniacka armáda má hlavné stanovisko v Sarajeve, do hôr obklopujúcich toto mesto. Srbi tak chceli zabrániť postupnému rozmiestňovaniu bosniackych jednotiek po Bosne a Hercegovine. Armáda obsadila všetky tri hlavné prístupové ťahy do Sarajeva a propagáciou podnecovala Srbskú zložku obyvateľstva, aby terorizovala nesrbských spoluobčanov. [[2.
=== Zlyhanie Vance-Owenovho plánu ===
To najhoršie, a síce krvavý ozbrojený konflikt, začalo o rok neskôr, po zlyhaní tzv. Vance-Owenovho mierového plánu ([[1993]]). Jeho prioritou malo byť rozdelenie Bosny a Hercegoviny na 10 provincii(3x3) ovládané majoritnými etnikami a hlavné mesto Sarajevo, pričom jeho okolie by bolo ovládané najprv [[UNPROFOR]]-om a neskôr troma etnikami súčasne. Bosniacki Chorváti a Bosniaci spolu zdieľali až 30% územia, ktoré sa zmenilo na krvavý kotol. Vytvorilo sa veľké množstvo enkláv, čo spôsobilo krvavejšiu vojnu. [[8.
=== Washingtonská mierová dohoda ===
Riadok 41:
=== Srebrenický masaker ===
Napriek pozitívnym krokom vpred, sa schyľovalo k najväčšiemu masovému zabíjaniu v histórii Európy od čias druhej svetovej vojny - k srebrenickému masakru. Mesto Srebrenica – obývané prevažne Bosniakmi – sa bohužiaľ nachádzalo v srbskej časti Bosny a Hercegoviny (ako enkláva) a z toho dôvodu bolo OSN rezolúciou č.819 zo [[16.
Tu prítomné bezpečnostné zložky chránili bosnianske obyvateľstvo pred možným srbským vyhladením. Pravdepodobne kvôli zanedbaniu problému a nepripravenosti vojakov UNPROFOR, sa Srbom podarilo napadnúť toto mesto a pred zrakmi rodinných príslušníkov popraviť 8000 mužov a chlapcov.
=== Koniec vojny a Daytonská dohoda ===
Vojna však pokračovala ďalej a zatiaľ čo sa Chorváti (v Chorvátsku) snažili získať späť Srbskú Krajinu, Bosniansko-chorvátske spojenectvo začínalo vojensky získavať západnú časť Bosny a Hercegoviny. V tomto momente (august 1995) prinútilo medzinárodné spoločenstvo Miloševiča,
[[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]]
|