Verzia z 08:30, 15. marec 2007 upraviť Kresadlo (diskusia \| príspevky) 7 958 editací d wikilinky, kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:50, 8. august 2008 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Magnát''' (~~[[latinčina\|~~z lat.]] magnates, t.j. veľmoži), jetiež domini, barones, bol príslušník [[~~vysoká~~Vysoká šľachta\|~~vysokej~~vyššej šľachty]], ~~veľmož~~ktorá sa ako samostatný stav formálne konštituovala v roku 1608 rozčlenením dovtedy jednotného šľachtického stavu na dva stavy, vyššiu a nižšiu šľachtu. Spočiatku k magnátom patrili ''barones regni ex officio'', t.j. nositelia vysokých krajinských hodností - [[palatín]], krajinský sudca, [[bán]] Chorvátska, Slavónie, Dalmácie, sedmohradský vojvoda a sikulský župan, [[taverník]] kráľa a kráľovnej, kráľovský dverník, stolník, koniar, temešvársky a bratislavský župan. ~~== Externé odkazy ==~~ * {{filit\|fvm/magnat.html}} V 15. - 16. storočí sa utvorilo dedičné [[Barón\|barónstvo]], t.j. právo užívať barónsky titul, aj keď jeho nositeľ už nebol v úrade, ktorý ho k tomuto titulu oprávňoval. Boli to tzv. ''barones solo nomine'', t.j. magnáti, ktorých magnátstvo bolo viazané na vlastníctvo feudálnych panstiev. Titul grófov používali spočiatku členovia rodov, ktorým patrilo dedičné županstvo určitých stolíc. Neskôr sa udeľoval za mimoriadne zásluhy o dynastiu a krajinu a znamenal povýšenie nositeľa do barónskeho stavu. [[Kategória:Latinské výrazy]]▼ Kniežací titul používali pôvodne len príslušníci kráľovského rodu. Neskôr sa udeľoval za zásluhy aj niektorým nositeľom [[Gróf\|grófskeho]] titulu a znamenal povýšenie na najvyšší stupeň v rámci magnátskeho stavu. Významnou inštitúciou magnátskych rodov boli rodové zverenstvá - [[fideikomis]]y. Na uhorskom sneme po roku 1848 tvorili magnáti tzv. magnátsku tabulu (hornú snemovňu), ktorá bola reprezentatívnym orgánom, obsadzovaným nie voľbami, ale podľa rodových výsad a funkcií. Magnátska tabula ostala až do rozpadu Uhorska v roku 1918 doménou aristokratických špičiek uhorskej spoločnosti, ako aj vysokých štátnych a cirkevných hodnostárov. Po reforme zákona v roku 1885 k nej patrili: dospelí princovia panovníckeho rodu, dospelí členovia 273 šľachtických rodov platiacich aspoň tritisíc zlatých pozemkovej a domovej dane, najvyšší krajinskí cirkevní a svetskí hodnostári a doživotní členovia menovaní kráľom. Magnáti ako stav boli u nás zrušení jedným z prvých československých zákonov. == Zdroj == Kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1979 ▲[[Kategória:~~Latinské~~Dejiny ~~výrazy~~Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]]

Veľmož: Rozdiel medzi revíziami