Oscar Straus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lehar (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Lehar (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Oscar Straus''' (*[[6. apríl]] [[1870]] [[Viedeň]] [[11. január]] [[1954]] [[Bad Ischl]]) bol rakúsky [[opereta|operetný]] skladateľ. Nebol v príbuzenskom vzťahu ani k [[Johann Strauss ml.|Johannovi Straussovi]] ani k [[Richard Strauss|Richardovi Straussovi]] (a na rozdiel od nich malsi písal v mene len jedno „s“).
 
Narodil sa v rodine obchodníka, ale od začiatku mal záujem hlavne o hudbu. Začal ju študovať najprv na viedeňskom konzervatóriu, potom ako 20 ročný vyštudoval v [[Berlín|Berlíne]] na [[Staatlichen Musikakademie]] u [[Max Bruch|Maxa Brucha]]. Pod jeho vplyvom komponoval komornú hudbu a symfonické diela. Začalo ho však zaujímať komické divadlo a preto sa stal sa divadelným dirigentom. Pôsobil vo viacerých divadlách, v [[Brno|Brne]], [[Mainz|Mainzi]], [[Hamburg|Hamburgu]] a [[Berlín|Berlíne]]. Jeho prvé divadelné dielo bola operná jednoaktovka ''Die Waise von Cordoba'', ktorá mala premiéru v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1894]]. V Berlíne sa zoznámil s Erichom von Wollzogenom, ktorý otvoril v roku [[1901]] kabaret a Strausa tam zamestnal ako domáceho skladateľa a klaviristu. Postupne sa stal svojimi kabaretnými piesňami (tvz. couplé) veľmi populárny. Lákalo ho však divadlo a snažil sa nájsť nejakú vhodnú paritúru. Nakoniec mu ju ponúkol Ridemaus (vlastným menom advokát Dr. Fritz Oliven). Prvú operetu ''Veselí Nibelungovia'' (''Die luistigen Nibelungen'') napísal ako paródiu na [[Richard Wagner|Wagnera]], premiéru mala [[12. november|12. novembra]] [[1904]] v [[Carl Theater]]. Obecenstvo prijalo toto dielo napriek nesporným hudbným kvalitám dosť vlažne. Podobne ani opereta ''Zur indischen Witwe'' ([[1905]]), ani komická rozprávková opereta ''Hugdietrichs Brautfahrt'' ([[1906]]) nedosiahli úspech. Tieto neúspechy spôsobili, že zanevrel na svoj predošlý hudobný štýl a v nasledujúcej operete ''Ein Waltzertraum'' sa pokúsil zložiť čo najpopulárnejšiu hudbu. Premiéra sa konala [[2. marec|2. marca]] [[1907]]. Dosiahol veľký úspech. Žiaľ tento úspech v ňom prebudil snahu páčiť sa a zarábať za každú cenu (hoci aj na úkor kvality). Počas nasledujúcich 23 rokov napísal 32 operiet. Napriek tomu, že niektoré (hlavne ''Der tapfere Soldat'', ''Die Ballnacht'' a ''Der letzte Waltzer'') sa stali populárne, mali len krátko trvajúci úspech. Po vypuknutí 2. svetonej vojny odišiel z Rakúska, pôsobil v Paríži a USA (pre Hollywood). Po skončení vojny sa vrátil a v rodnom Rakúsku prežil tam posledné roky svojho života.