Juraj Pavlín Bajan: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobné |
d úprava |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Juraj Pavlín Bajan''' (* [[12. apríl]] [[1721]], [[Vrádište]] – † [[15. júl]] [[1792]], [[Skalica (mesto)|Skalica]]) bol františkánsky [[kňaz]], kazateľ, [[organista]], hudobný skladateľ, autor omšových zborníkov a kancionálov, jedna z významných postáv slovenského [[baroko|baroka]].▼
|Meno = Juraj Pavlín Bajan
|Portrét =
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[Františkáni|františkánsky]] [[kňaz]], kazateľ, [[organista]], [[hudobný skladateľ]]
|Dátum narodenia = [[12. apríl]] [[1721]]
|Miesto narodenia = [[Vrádište]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = [[15. júl]] [[1792]]
|Miesto úmrtia = [[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Slovensko]]
}}
▲'''Juraj Pavlín Bajan''' (* [[12. apríl]] [[1721]], [[Vrádište]], [[Slovensko]] – † [[15. júl]] [[1792]], [[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Slovensko]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Františkáni|františkánsky]] [[kňaz]], kazateľ, [[organista]], [[hudobný skladateľ]], autor omšových zborníkov a kancionálov
Pochádzal z meštianskej rodiny. Jeho otec bol mäsiarom. Detstvo prežil v Skalici, kde získal u skalických [[jezuiti|jezuitov]] aj vzdelanie. Tam študoval spev a hudbu. Bol tiež výtvarne nadaný, no pred štúdiom výtvarných umení dal prednosť cirkevnej dráhe. V r. [[1740]] vstúpil do kláštora v [[Pruské|Pruskom]], kde dostal rehoľné meno Pavlín. Študoval [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]] v kláštoroch v [[Eger|Jágri]], [[Vacov (Maďarsko)|Vacove]] a [[Levice|Leviciach]]. V r.[[1746]] bol v [[Trnava|Trnave]] vysvätený za [[kňaz]]a. Medzi jeho najvýznamnejšie pôsobiská patrí [[Hlohovec]], [[Beckov]] a Skalica. Na starosť oslepol a trpel chorobou nôh. ▼
▲Pochádzal z meštianskej rodiny
=== Dielo ===▼
Je autorom trinástich väčších hudobných diel. V [[rukopis]]e sa zachovalo deväť zväzkov drobných skladieb — zbierok duchovných kompozícií na slovenské i latinské texty, zväčša pre jeden či dva sólové hlasy a zbor s [[organ]]ovým sprievodom. Jeho tvorbu silno ovplyvňoval slovenský folklór, najmä západoslovenské, ale i moravské ľudové piesne. Pri komponovaní vianočných omší vkladal do latinských liturgických textov slovenské interpelácie, často so silným rustikálnym dôrazom. Bol významným predchodcom zakladateľov slovenskej národnej hudby. Z jeho tvorby sú najznámejšie zväzky tridsiatich latinských omší ''Harmonia seraphica — Serafínska harmónia'' ([[1755]]), slovenských chrámových piesní, tzv. ''Pruštiansky kancionál'' ([[1758]]), prepracovaných skorších skladieb ''Harmonia seraphica missarum — Serafínska harmónia omší'' ([[1761]]) a ďalšie. Zostavil aj dva slovenské spevníky — tzv. Beckovský (1758) a Skalický ([[1783]]).▼
▲Je autorom trinástich väčších hudobných diel. V [[rukopis]]e sa zachovalo deväť zväzkov drobných skladieb — zbierok duchovných kompozícií na [[slovenčina|slovenské]] i [[latinčina|latinské]] texty, zväčša pre jeden či dva sólové hlasy a zbor s [[organ]]ovým sprievodom. Jeho tvorbu silno ovplyvňoval slovenský [[folklór]], najmä západoslovenské, ale i moravské ľudové piesne. Pri komponovaní vianočných omší vkladal do latinských liturgických textov slovenské interpelácie, často so silným rustikálnym dôrazom. Bol významným predchodcom zakladateľov slovenskej národnej hudby.
Z jeho tvorby sú najznámejšie zväzky tridsiatich latinských omší ''Harmonia seraphica — Serafínska harmónia'' ([[1755]]), slovenských chrámových piesní, tzv. ''Pruštiansky kancionál'' ([[1758]]), prepracovaných skorších skladieb ''Harmonia seraphica missarum — Serafínska harmónia omší'' ([[1761]]) a ďalšie. Zostavil aj dva slovenské spevníky - tzv. Beckovský (1758) a Skalický ([[1783]]).
Ešte počas pobytu vo Vacove ([[1745]] - 1746) napísal latinský spis z morálnej teológie, obsahuje 12 [[traktát]]ov o jednotlivých sviatostiach a problémoch ľudského svedomia i desatora (vyše 700 stranový latinský rukopis).
Řádek 16 ⟶ 29:
[[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
| |||