Wikipédia

Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
štylistika
d zmana referencii za poznámky
Riadok 2:
'''Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše''' bol proces odchodu a neskôr i násilného presunu ekonomicky činného obyvateľstva [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá bola okupovaná nacistickými vojskami do [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. Pôvodne boli [[Ukrajinci]] príjmaní pri dobrovoľných náboroch. Po mobilizácii ďalších [[Nemci|Nemcov]] do armády, najmä po [[bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], ochabnutí záujmu o prácu v okupovaných krajinách, a najmä po prechode Nemecka do stavu [[totálna vojna|totálnej vojny]] sa však nábor zmenil na násilnú [[deportácia|deportáciu]] a [[nútená práca|nútenú prácu]]. Tento proces bol súčasťou [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] (Totaleinsatz) a týkal sa jednak bežných prác v [[priemysel|priemysle]] a [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], tak aj otrockých prác, kde dochádzalo k vysokému počtu úmrtí.
 
Spočiatku mnoho [[Ukrajinci|Ukrajincov]] samých prejavilo záujem pracovať mimo svojej vlasti v Tretej ríši<{{ref>V období rokov [[1942]] - [[1945]] ich podľa nemeckých štatistík z obdobia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracovalo v [[Nemecko|Nemecku]] z 2,8 milióna ľudí až 2,3.</ref>1}}, pretože chceli získať odbornú kvalifikáciu a zachrániť sa pred ťažkými podmienkami vo svojej vlasti, ktorá vtedy bola okupovanou krajinou na okraji vojnovej oblasti. V dôsledku zmien vyvolaných vojnou v samotnom Nemecku, sa podmienky takto zamestnaných ľudí prudko zhoršovali. Po tom, čo začali prenikať na verejnosť správy o tom ako [[Nemci]] kruto zaobchádzajú s pracovnou silou z východných krajín a aký plat za svoju odvedenú prácu títo pracovníci dostávajú, záujem o ňu rýchlo ochladol. Bolo to však v období, kedy bola pracovná sila v Nemecku kvôli odchodu mužov na front najžiadanejšia. Nacisti preto prikročili k násilnému odsunu, ktorému sa spoločne s ďalšími nábormi pre prácu v [[Nemecko|Nemecku]], snažila väčšina Ukrajincov vyhnúť.
 
Po lete [[1943]] začali nemecké vojská pri ústupe z okupovaných oblastí [[ZSSR]] aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Tú po prvý krát, napríklad v oblasti povodia [[Dneper|Dnepra]] práve na Ukrajine, spojili s masívnym násilným odsunom obyvateľstva.
 
Krutosť nacistických najvyšších predstaviteľov na Ukrajine (ale aj v ďalších okupovaných oblastiach ZSSR) sa naplno prejavila vo vzťahu k mestskému obyvateľstvu a inteligencii, ku ktorým sa dostávalo čím ďalej tým menej potravín. Výsledkom tohto ťahu bol [[hladomor]], na následky ktorého sa ľudia začali z miest sťahovať na dedinu<{{ref>[[Kyjev]] v tomto období zaznamenal úbytok až 60 000 obyvateľov a [[Charkov]], z ktorého bolo za prácou do [[Nemecko|Nemecka]] vyvezených okolo 120 000 ľudí - z toho 30 000 zastrelili a 80 000 pomrelo hladom - utrpel najväčšiu škodu.</ref>2}}. Navyše príslušníkov inteligencie začal šéf SS [[Heinrich Himmler]] vo veľkom likvidovať. Okrem zastavenia prísunu potravín do miest [[Nemci]] kontrolovali aj ukrajinské školstvo; doterajšiu 12 ročnú dochádzku znížili na tri roky s odvovodnením, že sú pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] viac ako dostatočné. Zmeny nastali aj v spoločenskom živote [[Nemci|Nemcov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Aby sa zistilo, kto je voči komu nadriadený, nacisti zriadili v mestách miesta, kde sa ukrajinské obyvateľstvo mohlo slobodne pohybovať (niečo podobné ako [[geto]]). (Dokonca bolo presne určené, v ktorej časti električky sa môžu [[Ukrajinci]] viezť)<{{ref>Situácia v ukrajinskom Reichkomisariate bola zo všetkých oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré boli pod kontrolou nacistov najextrémnejšia. Hoci podobné podmienky existovali aj v iných oblastiach okupovaných [[Nemci|Nemcami]], medzi týmito regiónmi boli predsalen maličké rozdiely. Spoločným menovateľom všetkých oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]] bol vývoz [[Ukrajinci|Ukrajincov]] za prácou do [[Nemecko|Nemecka]], vyhladzovanie ukrajinského obyvateľstva a mnoho ďalších beštiálnych opatrení. V [[Halič]]i však aj napriek tomu vznikol [[Ukrajinský poľnohospodársky výbor]], ktorý sa v marci roku [[1942]] zlúčil s [[Ukrajinský centrálny výbor|Ukrajinským centrálnym výborom]] v [[Krakov]]e. Jeho úlohou bolo aj naďalej chrániť záujmy celého ukrajinského obyvateľstva, ktoré sa pokúšal vtiahnuť späť do ukrajinských miest, aby v nich tvorili zase väčšinu.</ref>3}}
 
== ReferenciePoznámky ==
#{{Pozn|1}} V období rokov [[1942]] - [[1945]] ich podľa nemeckých štatistík z obdobia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracovalo v [[Nemecko|Nemecku]] z 2,8 milióna ľudí až 2,3.
<references />
#{{Pozn|2}} [[Kyjev]] v tomto období zaznamenal úbytok až 60 000 obyvateľov a [[Charkov]], z ktorého bolo za prácou do [[Nemecko|Nemecka]] vyvezených okolo 120 000 ľudí - z toho 30 000 zastrelili a 80 000 pomrelo hladom - utrpel najväčšiu škodu.
#{{Pozn|3}} Situácia v ukrajinskom Reichkomisariate bola zo všetkých oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré boli pod kontrolou nacistov najextrémnejšia. Hoci podobné podmienky existovali aj v iných oblastiach okupovaných [[Nemci|Nemcami]], medzi týmito regiónmi boli predsalen maličké rozdiely. Spoločným menovateľom všetkých oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]] bol vývoz [[Ukrajinci|Ukrajincov]] za prácou do [[Nemecko|Nemecka]], vyhladzovanie ukrajinského obyvateľstva a mnoho ďalších beštiálnych opatrení. V [[Halič]]i však aj napriek tomu vznikol [[Ukrajinský poľnohospodársky výbor]], ktorý sa v marci roku [[1942]] zlúčil s [[Ukrajinský centrálny výbor|Ukrajinským centrálnym výborom]] v [[Krakov]]e. Jeho úlohou bolo aj naďalej chrániť záujmy celého ukrajinského obyvateľstva, ktoré sa pokúšal vtiahnuť späť do ukrajinských miest, aby v nich tvorili zase väčšinu.
 
== Zdroj ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Odchod_Ukrajincov_za_prácou_do_Tretej_ríše“