Letničné hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch | darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham | Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[TopecaTopeka]] v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý |Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour | Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev | Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.