Chvojnická pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
NIGKDO (diskusia | príspevky)
d chyba v interwiki
Robzle (diskusia | príspevky)
d wl, t, k
Riadok 11:
*[[Skalický hájik]] na severe
*[[Unínska pahorkatina]] na západe
*[[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]] v centrálnej časti.
 
Najvyšším vrchom je [[Zámčisko (vrch v Chvojnickej pahorkatine)|Zámčisko]] (434,1 m n. m.) v rovnomennom [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|podcelku]].
 
==Geologické pomery==
Riadok 19:
 
==Reliéf==
[[Obrázok:Zamcisko1.jpg|thumb|right|Pohľad na [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]]]]
Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]].
 
==Klíma==
Chvojnická pahorkatina patrí do teplej oblasti (A), mierne vlhkej podoblasti a do okrsku s miernou zimou (A5). Len najvyššie položené oblasti ([[Zámčisko (vrch v Chvojnickej pahorkatine)|Zámčisko]]) patria do mierne teplej oblasti (B), mierne vlhkej podoblasti a pahorkatinového okrsku s miernou zimou (B3). Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 18-19 °C, v najzápadnejšej časti 19-20 °C a v najvyšších polohách len 17 °C. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú -2, -3 °C, v najzápadnejšej časti do -2 °C a v najvyšších polohách -3, -4 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600 - 700 mm, v oblasti [[Skalica|Skalice]] 550 - 600 mm. V letnom období prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom období juhovýchodné.
 
==Vodstvo==
[[Obrázok:Chvojnica 2.jpg|thumb|right|[[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]]]]
 
Celá oblasť patrí do '''povodia [[Morava (rieka)|Moravy]]'''. Územie odvodňujú jej prítoky: [[Myjava (rieka)|Myjava]] s [[Teplica (prítok Myjavy)|Teplicou]], [[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]] a [[Unínsky potok]]. Umelé vodné plochy zahŕňajú '''vodné nádrže''' [[Petrova Ves, (vodná nádrž)|Petrova Ves]], [[Radošovce (vodná nádrž)|Radošovce]], [[Skalický rybník]], [[Búdkovianske rybníky]], vodná nádrž [[Kunov, (vodná nádrž)|Kunov]], [[Koválov (vodná nádrž)|Koválov]] a iné menšie.
 
Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych sedimentov vytvára dobré podmienky pre vytváranie zásob '''podzemných vôd'''. Výdatnosť artézskych studní dosahuje 4 - 6 l/s. Z prameňov je významný prameň pri [[Štefanov|Štefanove]]. Významné zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch
Riadok 35:
 
==Pôdy==
Väčšinu územia zaberajú hnedozeme[[hnedozem]]e pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme[[kambizem]]e dystrické a regozeme[[regozem]]e na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú [[čiernica|čiernice]] typické a glejové a miestami luvizeme[[luvizem]]e utvorené na nive [[Myjava (rieka)|Myjavy]]. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté.
 
==Rastlinstvo==
[[Obrázok:Teucrium chamaedris.jpg|thumb|right|Hrdobarka]]
Chvojnická pahorkatina patrí do obvodu panónskej flóry ([[Pannonicum]]), podobvodu eupanónskej xerotermnej flóry ([[Eupannonicum]]) a celku [[Záhorská nížina]]. Viate piesky sú vhodným substrátom borovicovými lesmi, južne a západne od [[Senica|Senice]] a v oblasti medzi [[Smolinské|Smolinským]] a [[Gbely|Gbelmi]]. [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčisko]] je porastené dubovými lesmi, dubové lesy zasahujú aj z [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] a vyskytujú sa tiež v blízkosti [[Gbely|Gbelov]] a [[Štefanov|Štefanova]]. Z bylín sa tu vyskytujú [[tráva|trávy]] - [[ometlina sivá]], [[kavyľ piesočný]], ďalej [[skorocel indický]], [[rumenica piesočná]].
 
Najväčšie plochy '''vinohradov''' sú v oblasti medzi [[Skalica (mesto)|Skalicou]], [[Mokrý Háj|Mokrým Hájom]], [[Prietržka|Prietržkou]] a [[Vrádište|Vrádišťom]] a na okrajových svahoch [[Zámčisko (geomorfologický podcelok)|Zámčiska]]. Vinohrady sú súčasťou [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]].
 
==Živočíšstvo==
Riadok 48:
 
==Ochrana prírody==
Do geomorfologického celku zasahuje výbežok [[CHKO Biele Karpaty]] na severe. Nachádza sa tu päť chránených území. '''PR[[Prírodná rezervácia Chvojnica]]''' bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka [[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]] ako najzachovalejší vodný tom západnej časti [[CHKO Biele Karpaty]] a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. '''PP[[Prírodná pamiatka Chropovská strž]]''' vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. '''PR[[Prírodná rezervácia Veterník]]''' bola vyhlásená v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. '''CHA[[Chránený areál Budkovianske rybníky]]''' bol vyhlásený v roku 1994 na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. '''CHA[[Cránený areál Vodná nádrž Petrova Ves]]''' bol vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva.
 
==Obce==
Riadok 78:
*[[Štefanov]]
*[[Trnovec]]
*[[Unín (okres Skalica)|Unín]]
 
a okrajovo tiež:
Riadok 96:
[[Kategória:Pahorkatiny na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické jednotky Slovenska]]
[[Kategória:Chvojnická pahorkatina]]
 
[[pl:Pogórze Chwojnickie]]