Litovci: Rozdiel medzi revíziami

Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža '''[[Mindaugas]]''' rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža '''[[Algirdas]]''' rozširuje územie Litvy až k Čiernemu moru. Vzniká tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku [[1410]] pri Grunwalde[[Grunwald]]e porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej expanzii a ruskej expanzii. V roku '''[[1385]]''' vzniká poľsko-litovská únia. V čase reformácie si Litovci ( na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) )zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruského cisárstva až do roku [[1918]]. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii. V rokoch [[1918]] až [[1940]] bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom ([[1940]] - [[1941 ]]) a potom hitlerovským Nemeckom ( [[1941]] - [[1944 ]]). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/[[1945]] až [[1990]] sa [[Litva]] stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy ( na rozdiel od Estónska a Lotyšska ) prišlo menej Rusov (t. č. asi 6,3 % ). Krajina má preto menej trecích plôch s Ruskom a všetkým obyvateľom ruskej národnosti dala plné občianske práva. Podobný postoj zaujala aj k poľskej menšine, ktorá tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.

Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste [[Vilnius]], v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov[[kostol]]ov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa [[Hora krížov]], ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku ( kaplnky, sviatky, [[folklór]], návšteva bohoslužieb ). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a [[protestantizmus]], prípadne je bez vyznania.