Valčík: Rozdiel medzi revíziami

Predchodcom valčíka je hornorakúsky dedinský tanec [[ländler]], ktorý počas 18. storočia rozšírili do [[Viedeň|Viedne]] potulní muzikanti. Na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočia]] sa už značne rozšíril v podnikoch viedenského predmestia. Pôvodne vyvolával pobúrenie (pri menuete sa partneri dotýkali len špičkami prstov, vo valčíku sa „objímali“). Napriek tomu sa mu vďaka masovej popularite podarilo presadiť sa. Na rozdiel od [[menuet]]u sa dal veľmi ľahko naučiť a aspoň s počiatku ho bolo ľahké aj komponovať. Bol preto veľmi vhodný pre Viedenské publikum, ktoré sa chcelo baviť, ale nemalo pritom chuť ani čas učiť sa komplikovnané dvorné tance.

 

 

Napriek pomerne prísnemu absolutizmu tej doby, [[Habsburgovci]] kutúre a zábave v celku priali. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] v roku [[1814]] bol valčík oficiálne akceptovaný. Stále sa rozširujúca mestská stredná vrstva túžila po kultúre, zábave, ktorej výsledkom bol samostaný sloh, takvzvaný [[biedermeier]]. Súčasťou zábavy bol samozrejme aj tanec. Zakladali sa preto stále nové tanečné lokály a dopyt po nových skladbách stále rástol. Rozvoju aj popularite valčíku napomohol [[Josef Lanner]], ktorý namiesto stále sa opakujúcich 8 taktov (typických pre tanečný valčík v tej dobe) začal komponovať rôzne do seba plynulo prechádzajúce hudobné motívy. Do vrcholnej podoby doviedol valčík ([[Johann Strauss mladší]]).

[[Kategória:Hudobné formy]]