Roe v. Wade: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorenie hesla |
wikilinky |
||
Riadok 1:
'''Roe vs. Wade''', (410 U.S. 113, 1973) je kontroverzný a jeden z najznámejších sporov pred [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšším súdom USA]], ktorý uznal právo na interrupciu v Spojených štátoch amerických. Rozhodnutie, prijaté, pomerom hlasov 7:2, 22. januára 1973, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 [[Ústava_Spojených_štátov|Ústavy USA]]. Daný spor je dodnes platným precedensom napriek niektorým úpravám a dodatkom.
Týmto rozhodnutím [[Najvyšší súd USA]] vyhlásil za protiústavné ustanovenie zákona, ktorým sa v Texase znemožňovalo dosiahnutie potratu. Daný spor bol rozhodnutý na základe odvodeného práva na súkromie, ktoré bolo stanovené súdnym sporom [[Skinner vs. Oklahoma]] (1942), keď súd uznal, že s plodením sú spojené základné práva, na ktoré sa nevzťahuje vládna jurisdikcia, pokiaľ ju k tomu nenúti ohrozenie verejnej bezpečnosti, toto rozhodnutie predchádzalo obhajobe ústavného práva na súkromie. V neskoršom spore [[Griswold vs. Connecticut]] (1965) Najvyšší súd rozhodol, že ústava implicitne chráni právo na osobné súkromie, ale samotní sudcovia sa nezhodli na tom, kde je táto výsada presne obsiahnutá. (Prípad sa týkal zákona, ktorý zakazoval ochranné prostriedky proti počatiu.)<ref>[http://www.prave-spektrum.sk/article.php?411&ezin_author_id=98 Interrupcie z pohľadu európskeho a amerického práva]</ref>
Riadok 5:
==Popis sporu==
Norma L. McCorvey (vystupujúca pod [[pseudonym|pseudonymom]] Jane Roe) bola slobodná tehotná žena usilujúca o potrat. Argumentovala, že počala počas [[znásilnenie|znásilnenia]] a dovolávala sa práva na [[interrupcia|potrat]] z dôvodu uplatnenia 14. dodatku Ústavy USA. Texaský súd danú žiadosť, že na základe článku 1196, ktorý povoľoval interrupciu iba za účelom ochrany života matky, potvrdil. Spor Jane Roe sa následne dostal pred Najvyšší súd, ktorý pomerom 7:2 rozhodol, že texasky zákon porušil ústavu v zmysle dodatku 14.
Súd rozhodol, že: ''"...nesúhlasíme s tým, aby štát [[Texas]] na základe prijatia jednej z teórií života smel potlačovať práva tehotnej ženy. Každopádne opakujeme, že štát má dôležitý a legitímny záujem na zachovanie a ochranu zdravia tehotnej ženy (...) a že má i ďalší dôležitý a legitímny záujem na ochrane potenciálneho ľudského života.Význam oboch záujmov s postupujúcim tehotenstvo narastá a v určitom okamžiku sa stávajú naliehavými.(...) Za obrat k naliehavosti môžeme považovať približne koniec prvého trimestra. (...)To však znamená, že vo fáze tehotenstva pred "obratom k naliehavosti" môže ošetrujúci lekár po konzultácii s pacientkou sám na základe vlastného úsudku rozhodnúť o ukončení jej tehotenstva, bez toho, žeby mal na toto rozhodnutie štát akýkoľvek vplyv."
''<ref>Kuklík, Seltenreich: Dějiny angloamerického práva, Praha:Linde, 2007, s. 797</ref>
[[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] teda rozhodol, že do skončenia prvého trimestra je interrupcia plne v kompetencii tehotnej ženy a štát nemôže do tohoto rozhodnutia žiadnym spôsobom zasahovať. Súd tiež rozhodol, že: ''"so zreteľom k dôležitému a legitímnemu záujmu štátu je okamžik "obratu k naliehavosti" daný schopnosťou samostatného prežitia. Dôvodom je predpoklad, že plod môže od tohoto okamžiku zmysluplne žiť mimo matkinu maternicu. (...) Má štát záujem na ochrane života plodu, ktorý už dokáže žiť samostatne, môže pri jeho uplatňovaní dospieť k zákazu potratov v tomto období s výnimkou prípadov, kedy je uvedený zákrok nevyhnutný k zachovaniu života alebo zdravia matky."''''<ref>Kuklík, Seltenreich: Dějiny angloamerického práva, Praha:Linde, 2007, s. 797</ref>
==Ďalšie spory==
Riadok 25:
*Spor sa dostal pred Najvyšší súd až potom, čo Jane Roe porodila a poskytla svoje dieťa k adopcii. Početní kritici tohoto rozhodnutia prehlasujú, že sa súd nemal daným prípadom zaoberať už len preto, že po narodení dieťaťa sa celý problém posunul do čisto teoretickej roviny.<ref>Kuklík, Seltenreich: Dějiny angloamerického práva, Praha:Linde, 2007, s. 792</ref>
*Kritici tiež vyčítajú široké právomoci súdov, ktoré preberajú legislatívnu úlohu, čím porušujú americký systém "bŕzd a rovnováh".
*Samotný [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd]] v danom rozhodnutí rozhodol, že právo na interrupciu spadá pod ochranu súkromia, táto ochrana však nie je v ústave implicitne uvedená. "Ústava vyslovene nezmieňuje žiadne právo na súkromie. Každopádne vo viacerých prípadoch (...) Súd uznal, že právo na osobné súkromie či záruka záruka istých oblastí či sfér z ústavného hľadiska existujú. Súd alebo jednotliví sudcovia v rôznych kontextoch skutočne nachádzali aspoň korene tohoto práva." <ref>Kuklík, Seltenreich: Dějiny angloamerického práva, Praha:Linde, 2007, s. 794</ref>
*Norma L. McCorvey ("Jane Roe") dodatočne vyhlásila, že si znásilnenie vymyslela. <ref>McCorvey, Norma. Testimony to the Senate Subcommittee on the Constitution, Federalism and Property Rights ([[1998-01-21]]), [http://www.parliament.wa.gov.au/hansard/hans35.nsf/(ATT)/A4C48AF367A417A84825661A007776E1/$file/C0520006.PDF quoted in the parliament of Western Australia (PDF)] ([[2008-08-23]])</ref.>
==Referencie==
| |||