Jean Bodin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
referencia |
doplnenie z interwiki cz |
||
Riadok 6:
|Popis = Francúzsky právnik a filozof
|Dátum narodenia = [[1530]]
|Miesto narodenia = Angers, départment Maine-et-Loire
|Dátum úmrtia = [[1596]]
|Miesto úmrtia = Laon, département Aisne
}}
'''Jean Bodin''' (* [[1530]] [[Angers]], département [[Maine-et-Loire]] – † [[1596]][[Laon]], dép. [[Aisne]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[humanista]], [[právnik]], [[filozof]], [[politik]], [[politológ]] a [[ekonóm]], člen [[Paríž|parížskeho]] Parlamentu a profesor [[právo|práva]] v [[Toulouse]]. Patrí medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie.
Riadok 23:
== Pôsobenie Jeana Bodina ==
Humanista a katolík Bodin prežil takmer celý svoj dospelý život počas občanskej vojny, ktorá vo Francúzsku napáchala nesmierne škody. Mal podobnú životnú skúsenosť ako jeho pokračovatelia [[Hugo Grotius]] či [[Thomas Hobbes]]. Bodin bol ovplyvnený tolerantným učením [[Erasmus Rotterdamský|Erasma Rotterdamského]] a celý život venoval úsiliu o ukončenie vojny a nastolenie mieru, co podľa neho mohol dokázať len silný a schopný panovník. Snažil sa dosiahnuť dohodu o tolerancii medzi znepriatelenými stranami, aby sa mohol zísť snem, ktorý by krajinu úplne zjednotil i nábožensky. Stál na strane kráľa a občas i katolickej ligy, celé jeho dielo vychádza však zo snahy o upevnenie kráľovskej autority a štátu, a to predovšetkým prostredníctvom práva.
Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.
Řádek 33 ⟶ 32:
V politológii presadzoval teóriu štátnej suverenity a za optimálnu formu usporiadania štátu považoval umiernenú monarchiu kontrolovanú stavmi. Monarchia sa má opierať výlučne o zásady morálky a prirodzeného práva. Monarchia je absolútne suverénna a neobmedzene autonómna a iné štátne formy sú
''corruptiones rerum publicarum''.
==Bodinovo myslenie o štáte==
== Dielo ==▼
Bodin byl typickým predstaviteľom mestského stavu a zástancom voľného obchodu a exportu. Varoval pred zasahovaním panovníka do meny a cien. Tvrdil, že ''„Všetko bohatstvo a sila pochádza z ľudí“''. Príčinu inflácie videl v monopoloch, nedostatku tovaru alebo vo vojnách. Keďže vojnami najviac trpel tretí stav, Bodin videl nádej v obnovení autority kráľa a snažil sa ju preto posilňovat. Nesúhlasil s rozpredajom kráľovských statkov, ktoré pokladal za majetok štátu. Na rozdiel od [[Machiavelli]]ho zdôrazňoval mravný význam rodiny a štátu a snažil sa vypracovať pevné právne základy štátu. Tomuto štátu a jeho panovníkovi verne slúžil a hájil jeho záujmy i proti stavom, predovšetkým vysokej šľachte.
Vo svojich knihách o histórii a práve Bodin zhromaždil množstvo znalostí a kládol dôraz na racionálnu analytickú [[Metóda|metódu]], sústavné rozoberanie známych skutočností, čo podľa neho jedine umožní rozumieť a podľa toho jednať. Spoločenské javy považuje za nutné skúmať a rozumieť im vo svetle ich prirodzeného a historického vývoja.
Je autorom niekoľkých kníh, v jednej zo svojich prvých kníh, ktorú napísal počas svoho pôsobenia v Toulouse, navrhuje tomuto mestu, aby sa staralo o spoločnú humanistickú a náboženskú výchovu mládeže ako podmienku občianskej svornosti.▼
Bodin vytvoril pojem „politickej vedy“, jeho témou nie je panovník, ale štát ako suverénna inštitúcia. Ľudské spoločenstvo sa síce podľa Bodina zakladá na priteľstve, no nie na spravodlivosti, a kde nie je suverénny panovník, tam chýba spravodlivosť a politická spoločnosť a je tam [[anarchia]].
''Inkvizícia'' bola väčšinovou časťou spoločnosti odsúdená, pretože autor demonštroval sympatie s [[Kalvinizmus|kalvinizmom]] a kalvinisti, nazvaní vo Francúzsku [[hugenoti]], boli prenasledovaní [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]], podobne ako iní [[Protestantstvo|protestantské]] a reformované kulty v ostatných katolíckych krajinách.▼
Monarcha sa z moci svojej autonómie stáva výhradným predstaviteľom moci a zákona, mieru a vojny a podlieha len tomu, čo je zhodné s prirodzeným právom.
Řádek 45 ⟶ 44:
Náboženské viery sú relativne, a preto sa treba správať tolerantne v najširšom zmysle.
▲== Dielo ==
▲Je autorom niekoľkých kníh, v jednej zo svojich prvých kníh, ktorú napísal počas svoho pôsobenia v Toulouse, navrhuje tomuto mestu, aby sa staralo o spoločnú humanistickú a náboženskú výchovu mládeže ako podmienku občianskej svornosti.
▲''Inkvizícia'' bola väčšinovou časťou spoločnosti odsúdená, pretože autor demonštroval sympatie s [[Kalvinizmus|kalvinizmom]] a kalvinisti, nazvaní vo Francúzsku [[hugenoti]], boli prenasledovaní [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]], podobne ako iní [[Protestantstvo|protestantské]] a reformované kulty v ostatných katolíckych krajinách.
Svojim dielom ''Šesť kníh o štáte'' z roku [[1576]] sa Bodin zapísal do dejín politickej filozofie. Po prvý raz v ňom rozvíja teóriu neobmedzenej, nedelitelnej a trvalej štátnej suverenity. V knihe tiež používa pojem '''science politique'''.
| |||