Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 27 bajtov ,  pred 13 rokmi
bez kontroly obsahu
d (Bithýnia premiestnená na Bitýnia)
(bez kontroly obsahu)
'''BithýniaBitýnia''' ([[Gréčtina|gr.]] Βιθυνία (- Vithinía) je historický kraj na severe [[Anatólia|Anatólie]], východne od [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Hraničila na východe s Paflagóniou, s juhu s Frýgiou a GalátiouGalatiou a zo západu so Tráciou. najvýznamnejšieNajvýznamnejšie rieky sú Sangarios a Parthenios, nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a tiež vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste Prusa, ktorý má 2500 m.
 
==HistóriaDejiny==
 
Pôvodní obyvatelia BithýnieBitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z Grécka vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Euboia|Euboičania]]. Gréci tu založili veľkomestá ako [[Kalchedón]], [[Herakleia Pontiké]] či [[Kios]]. Následne sa kraj dostal pod nadvládu [[Peržania|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred Kr. Následne. Vv hellénskejhelénskom dobeobdobí sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako [[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[Iznik]])a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie [[Keltov]], na pomoc proti SeleukoucomSeleukovcom. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólií, od vtedy známej ako [[GalátiaGalatia]]. [[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. BithýniaBitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá tu boli [[Nikomedia]] a [[Herakleia Pontiké]]. Z BithýnieBitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ [[|Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí BithýniuBitýniu s Herakleiou vyplienili germánsky [[Góti]], ktorí plienili Rímske impérium z [[Krym|Krymu]]. Cisár [[Diokledián]] vrámciv rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia, začlenil územie BithínieBitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahrňovalazahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z BithýnieBitýnie boli v 3. storočí kresťania. V Nikomédií sídlil cisár [[Dioklecián]] a od tejto dobyodvtedy tu žilo mnohoveľa rímskych cisárov. Sídlil tu aj [[Konštantín Veľký|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius|Licinia]]. Ten uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, [[Konštantínopol]], ktorý sa rozrástol aj na ázijské, Bithýnskebitýnske územie. V meste [[Nikaia]] sa uskutočnil prvý cirkevný koncil, pod záštitou cisára Konštantína a tu sa uzákonila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky iné kresťanské vyznania, ako aj [[ariánizmusarianizmus]]. V r.roku 395 sa toto územie stalo súčasťou VýchodrímskejVýchodorímskej ríše (Grécka [[Byzantská ríša]]). V Nikomédií a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a Alexandrií to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy mesto Nikomédiu postihlo zemetrasenie a bola obnovená už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem tiež boli z Grécka presídlení [[Slovania]], ktorí zaplavili veľkú časť Grécka a tak ich museli cisári presídlovať. Menšia časť Slovanov prišla aj sem. Avšak Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. BithýniaBitýnia bola vtedy začlenená do thémytémy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z BythínieBytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, [[Michalis Psellos]]. V 11. storočí celú západnú Anatóliu dobyli Turci, ktorých však vyhnali [[križiaci]], no tí tiež v r.roku [[1204]] dobyli Byzanciu a tak bythýnskibytýnski Gréci založili veľkú maloáziskúmaloázijskú ríšu, NikaiskéNikajské cisárstvo s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorí neskôr vyhnali Európanov z Konštantínopolu a obnovili Byzantskú ríšu. V 15. storočí však Bithýniu opäť ovládli Turci, tentokrát Osmanskí, v Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo pomerne vo veľkom množstve prestúpilo na islam a tak sa poturčilo. V tomto období tu bola najvýznamnejšia Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké) v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Boli tu významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Mesto Prusa, bola mesto, odkiaľ pochádzajú rôzne jedlá, ako napríklad grécky [[Gyros]]. Gréci opustili tieto územia až v r. [[1923]], po porážke gréckych vojsk [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalom Attaturkom]] a následnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku. Následne boli tieto územia osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.
 
==Zdroje==
131 809

úprav