Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref.
Riadok 2:
| Obrázok = Pieniny Trzy Korony.jpg|center|190px
}}
'''Bradlové pásmo''' (angl. ''klippen belt'') niekedy tiež označované ako '''Pieninské bradlové pásmo''' je tektonické, orograficky výrazné pásmo [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Svojou jednotnou stavbou ide [[geológia|geologicky]] o svetovo veľmi unikátnu oblasť. Bradlové pásmo tvorí hranicu medzi [[Vonkajšie Západné Karpaty|Vonkajšími Západnými Karpatami]], ku ktorým patrí a [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnymi Západnými Karpatmi]]. Utvára úzku (19 až 0,4 km), ale až 600 km dlhú tektonickú jazvu ([[sutúra (tektonika)|sutúru]]) po [[subdukcia|subdukcii]] a kolízii časti [[zemská kôra|zemskej kôry]], v ktorej sú zachované iba fragmentálne sledy [[Vrstva (geológia)|vrstiev]] a [[Sedimentárne fácie|fácií]]. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne [[Vápenec|vápencových]] skalísk - [[Bradlo (útvar)|bradiel]], vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných [[Slieň|slienitých]] a [[flyš]]ových súvrství tvoriacich bradlový obal<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978; ''Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D.'' Veda, Bratislava, s. 231</ref>. Bradlá sú k svojmu obalu zväčša v [[tektonika|tektonickom]] vzťahu, ktorý však môže mať rozmanitý charakter. Bloky majú zväčša [[Šošovka (geológia)|šošovkovitý]], alebo izometrický tvar a sú uložené vo flyšových paleogénnych vrstvách ako doskovité telesá.
 
Bradlová stavba je zakorenená pravdepodobne v strednokôrových úrovniach prípadne prechádza celou kôrou a zasahuje až [[Mohorovičićova diskontinuita|MOHO]]. Vytvára výrazné rozhranie sa označované ako [[peripieninský lineament]]. Je takmer vertikálne, no jeho sklon sa v priebehu pásma mení. Geofyzikálnym prejavom tejto zóny je napr. silne záporná [[Bougerova anomália]]. Bradlové pásmo patrí k [[zemetrasenie|seizmoaktívnym]] oblastiam.